Banská Štiavnica - mesto svetového dedičstva

Hrob Maríny

 

Mária Pischlová-Gerzsöová (8.9.1820- 22.5.1899)

„Možno mi tvojich úst sa odrjeknuť,

   Možno mi ruku nedostať,....

 Možno mi seba samjeho zhubiť:-

   Nemožno mi ťa neľúbiť!..."

       (A. Sládkovič, Marína, 1846)

Takto sa z nenaplnenej lásky k nevšedne šľachetnej a dobrosrdečnej žene vyznal veľký slovenský básnik Andrej Sládkovič. (Citát je umiestnený na pamätnej doske na dome Márie Pischlovej v Banskej Štiavnici.)

Spoznali sa v roku 1839, keď Andrej Braxatoris-Sládkovič prišiel do rodiny Pischlovej ako domáci učiteľ. Ich láska však ostala nenaplnená. Mária Pischlová sa na želanie svojej matky v máji roku 1845 vydala za bohatého pernikára a voskára Juraja Gerzsöa. Po svadbe vypomáhala manželovi v dielni a obchode, kde predávala medovníky, marcipány a voskové sviece. Priviedla na svet 5 detí. Mária Pischlová-Gerzsöová pochovala manžela a prežila smrť svojich štyroch detí. Po dlhodobom trápení zomrela 22. mája 1899 vo veku nedožitých 79 rokov. Syn Karol, obchodník z Budapešti, ktorý ju jediný prežil, však tiež zomrel len o niekoľko dní neskôr.

Prežila tiež smrť svojej veľkej lásky - Andreja Braxatorisa -Sládkoviča. Mária Pischlová - Marína sa vďaka nemu zapísala do histórie ako najväčšia múza slovenskej ľúbostnej poézie. „Marína" bola talentovanou ženou. Jej skice a štúdie kvetov, ktoré sa zachovali v zbierkach SBM dokazujú jej výtvarný talent a všeobecné znalosti z oblastí filozofie, etiky, náboženstva gréckej a rímskej mytológie, jazykovedy, literatúry, výtvarného umenia, prírodných vied, geografie a ekonómie. Zapájala sa do slovenského národného, spoločenského a kultúrneho života v meste, podporovala svetské a cirkevné dobročinné spolky.

Pochovaná je v rodinnej hrobke spolu so svojím manželom, nevestou Lujzou a synom Jánom v evanjelickom cintoríne za Klopačkou. Tu jej bol odhalený aj pamätný náhrobný kameň s nápisom...

spracované podľa knihy Osobnosti Banskej Štiavnice, autor M. Lichner a kol.