Banská Štiavnica - mesto svetového dedičstva

Ďalšie pamiatky spojené s baníctvom

Akvadukt v Kysihýbli

Akvadukt bol vybudovaný na staršom vodnom jarku asi z roku 1730, ktorý privádzal vodu z Kolpašských vodných nádrží v Banskom Studenci do úpravárenských zariadení v Rybníkoch pri šachte František v Banskej Štiavnici. Postavený bol v súvislosti s výstavbou úzkokoľajnej železničnej trate Hronská Breznica - Banská Štiavnica v r.1871-1873, aby previedol jarok ponad železničnú trať. Akvadukt je trojpoľová oceľová trámová mostná konštrukcia, ktorá je uložená na murovaných koncových nosníkoch a dvoch pilierových podperách. Stredom mostu prebieha žľab z oceľového plechu. Objekt, ktorý sa pokladá za jeden z viacerých štiavnických divov, keďže ním tiekla voda „do hora", je od roku 1980 mimo prevádzky.

Podzemný kameňolom

Nachádza sa v miestnej časti nazývanej Kysihýbel, v blízkosti akvaduktu. Z vonkajšej strany sa javí ako previsnutá skalná stena, ktorá je otvorená v šírke 50 m a na výšku 5 -10 m. V strede komory je ponechaný symbolický ochranný pilier, v ktorom sú vytesané letopočty 1783 a 1768. Stavebný kameň sa v tejto lokalite ťažil údajne od 14. stor. až do konca 19.stor. Vo vnútri uvidíte stopy po ručnom vylamovaní stavebného kameňa sfarbenými dočervena a čierna minerálmi železa a mangánu.

Staré mesto

Lokalita Staré mesto na vrchu Glanzenberg je zalesnený kopec nad historickým jadrom Banskej Štiavnice. Osídlenie je archeologicky doložené z prelomu 11. a 12. stor. Banícke sídlisko tu pretrvalo do 16. stor. Nachádzala sa tam skúšobňa z 15.-16. stor., hutnícka pec a pravdepodobne aj kováčska vyhňa. Čiastočne konzervované objekty sú súčasťou náučného chodníka po Starom meste.

Banské múzeum v prírode - technické pamiatky
Z ťažných strojov je tu najvzácnejší vodnostĺpcový stroj zo šachty Lill v Hodruši vyrobený v továrni Karola Kachelmanna vo Vyhniach r. 1881. Je to posledný existujúci stroj v strednej Európe skonštruovaný na princípe svetoznámych vodnostĺpcových čerpacích zariadení, ktoré v polovici 18. storočia konštruoval v banskoštiavnickom rudnom revíre Jozef Karol Hell. V podzemnej časti múzea je sprístupnená šachta Ondrej s banskými dielami na dvoch obzoroch. Pochádza z konca 17. storočia a svojimi 433 m patrila medzi najhlbšie v banskoštiavnickom rudnom revíre. Je významná najmä tým, že na prelome r. 1843 - 1844 v nej uviedli do prevádzky prvý vodnostĺpcový ťažný stroj v Uhorsku.

Pracháreň

Históriu baníctva v okolí Banskej Štiavnice pripomína ešte mnoho iných banských pamiatok ako napr. banské stavby, úpravne, drviareň, huty atď.