Banská Štiavnica - mesto svetového dedičstva

Po stopách osobností

Projekt Po stopách osobností, ktoré zviditeľnili Banskú Štiavnicu vypracovala študentka Gymnázia Andreja Kmeťa. Projekt obsahuje malého sprievodcu po trase v centre mesta, ktorý je určený pre návštevníkov mesta, ale aj vzdelávanie občanov a študentov.

Po stopách osobností

Navrhnutá trasa začína v areáli Botanickej záhrady pokračuje k prvej Vysokej škole baníckej, prechádza známou historickou časťou mesta až na cintoríny a končí pri pamätnej soche Andreja Kmeťa.

1. Trasa začína pri buste Andreja Sládkoviča v areáli Botanickej záhrady.
Andrej Sládkovič ,vlastným menom Andrej Braxatoris  sa narodil 30.3. 1820 v Krupine a zomrel 20.4. 1872 v Banskej Štiavnici. Andrej Sládkovič slúžil ako evanjelický farár ,publicista, prekladateľ, no pre Banskú Štiavnicu je významný ako básnik. Jeho najznámejšia báseň je, “Marína”, ktorú napísal z veľkého smútku a nenaplnenej lásky, keď sa Mária Pischlová na žiadosť svojej matky vydala za banskoštiavnického mešťana a obchodníka Juraja Gerža.
Andrej Sládkovič pochádzal z rodiny učiteľa a literáta a vzdelanie získaval v rokoch 1826-1830 v Krupine, pokračoval v štúdiu na Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici. V rokoch 1839-1840 vyučoval v dome Pavla Pischla, kde spoznal Máriu Pischlovú.

Otváracie hodiny Botanickej záhrady :
Po-Pia - 7:00- 19:00
So-Ne  – 7:00 -17:00 (otvorené len hlavné brány)
Vstup zdarma

V Botanickej záhrade sa nachádzajú rôzne druhy stromov , ale aj netradičné Sekvoje. V areáli možno vidieť historické budovy (Stredná lesnícka škola , Stredná škola Samuela Mikovíniho, Kollárov dom). Prehliadka Botanickej záhrady trvá cca 20-40 min.

2. Druhá zástavka je pri prvej Vysokej baníckej škole, kde má vystavenú pamätnú tabuľu PhDr. Alžbeta Göllnerová – Gwerková.

Narodila sa 19.10. 1905 v Čiernom Balogu a zomrela 18.12. 1944 v Kremničke. Pôsobila ako literárna historička a pedagogička. V rokoch 1939-1944 pôsobila ako stredoškolská profesorka na gymnáziu a učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Počas pobytu v Banskej Štiavnice sa aktívne zapájala do práce v ilegálnom protifašistickom hnutí. Organizovala odboj v okrese Banská Štiavnica ,od roku 1940 viedla ilegálnu skupinu pokrokovej mládeže a pripravovala pre rozhlas relácie, vyzývajúce do boja proti fašizmu .

3. Trasa pokračuje po najznámejšej ulici Andreja Kmeťa, kde stojí dom, v ktorom za svojho pôsobenia v Banskej Štiavnici žil Samuel Mikovíni, ktorý sa narodil v roku 1700 v Ábelovej  a zomrel 23.3. 17 na ceste do Banskej Štiavnice. Samuel Mikovíni pôsobil ako prvý profesor baníckej školy (strednej-ktorá je dnes po ňom pomenovaná ), banský inžinier, staviteľ, kartograf. Ako banský inžinier posudzoval projekt ohňových strojov stavaných J.F. Fischerom, spolupracoval s J.K. Hellom a urobil matematický prepočet jeho vodostĺpcového stroja.
Venoval sa aj mapovaniu povrchu a podzemných banských diel, výsledkom čoho bol celý rád veľmi kvalitných banských máp, medzi ktorými treba na prvom mieste uviesť mapy okolia Banskej Štiavnice.

4.Ďalej pokračuje na Trojičné námestie k spomínanom Evanjelickom lýceu, kde má vystavenú pamätnú tabuľu Sándor Petőfi, rodným menom Alexander Petrovič. Narodil sa 1.1. 1823 v Kiskőrős a zomrel 31.7. 1849 v Rumunsku. Pôsobil ako maďarský básnik slovenského pôvodu (obaja rodičia boli Slováci, otec srbského pôvodu). Prišiel študovať na Evanjelické lýceum do Štiavnice, kde sa ako žiak piateho ročníka zapájal do činnosti tamojšieho maďarského literárneho krúžku. Pre jeho inklináciu k divadelnému umeniu a nezrovnalosti s profesormi opúšťa vo februári 1839 Banskú Štiavnicu a odchádza do Budapešti, kde sa venoval divadelníctvu a novinárstvu. 

5.Z Trojičného námestia prechádza popri  plastike ,kde sú znázornené všetky významné udalosti Banskej Štiavnice (napr. Mária Terézia, Dve jašteričky ,Baníci...). Na tejto plastike má umiestnenú pamätnú tabuľu Marián Lichner ,ktorý pôsobil vo funkcii primátora mesta Banská Štiavnica nepretržite štyri volebné obdobia, od roku 1990, do roku 2006. Zaslúžil sa o zapísanie Banskej Štiavnice a okolitých technických pamiatok na listinu svetového kultúrneho dedičstva Unesco, o veľký rozvoj školstva a kultúry v Banskej Štiavnici.

6.Trasa opúšťa Radničné námestie a vedie popri Klopačke do Evanjelického cintorína, kde má hrob múza slovenskej ľúbostnej poézie Mária Pischlová- Geržová, ktorá sa narodila 8.9.1820 a zomrela 22.5.1899 v Banskej Štiavnici.  V roku 1836 navštevovala Dievčenskú školu v Banskej Štiavnici, kde sa z tohto obdobia zachovali v SBM jej kresby –svieže skice a štúdie kvetov, ktoré dokazujú jej výtvarný talent a rukopisné školské poznámky – ENCYKLOPÉDIA, ktorá dokumentuje jej všeobecné znalosti z oblasti filozofie, etiky, náboženstva, gréckej a rímskej mytológie, jazykovedy, literatúry, výtvarného umenia, prírodovedných vied, geografie a ekonómie. V blízkosti jej pôvodného hrobu bola na jej počesť odhalená tabuľa s úryvkom z básne Marína.

7. Siedma zastávka prechádza popri Piarskej bráne  k Frauenbergskému cintorínu, kde je pochovaný  známy slovenský spisovateľ Jozef Horák, ktorý sa narodil 30.1.1907  v Banskej Štiavnici a zomrel 11.6.1974 v Prešove.
Do roku 1927 študoval na Gymnáziu a na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici.
Do literatúry vstúpil roku 1937 knihou ,,Sitniansky rytier“. V roku 1942 vydal trojzväzkový román ,, Zlaté mesto“. Podstatnú časť jeho tvorby reprezentuje 35 kníh, z ktorých mnohé boli preložené aj do iných jazykov.

8.Hneď vedľa Horákového hrobu  je pochovaný národný umelec Jozef Kollár, ktorý sa narodil 8.3.1899 a zomrel 21.10.1982 v Banskej Štiavnici.
Prvé poznatky získal od svojho otca, známeho tvorcu ľudových betlehemov. Veľký vplyv na jeho maliarsku tvorbu mali pobyty v maliarskych kolóniách v Makove, Pécsi, Szegede, ako aj poznanie francúzskych impresionistov, najmä Moneta, Bonarda, Vincenta van Gogha. Zaujímavosťou jeho obrazov je, že sa na ne treba pozerať z určitej vzdialenosti, pretože z blízka jeho maľby vyzerajú ako machule. 

9.Navrhnutá trasa končí pri soche Andreja Kmeťa, ktorý sa narodil 19.11.1841  v Bzenici a zomrel 16.2. 1908 v Turčianskom Svätom Martine. Pôsobil ako rímskokatolícky kňaz, slovenský archeológ, geológ, mineralóg, paleontológ, historik, botanik a etnograf. Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici. Už tu sa prejavila jeho životná záľuba – botanika. Na škole vyučovali významní členovia rádu piaristov v nemčine. Neskôr študoval teológiu v Ostrihome. Po štúdiách pôsobil ako miestny kaplán v Senohrade, neskôr ako farár v Prenčove. Od roku 1906 žil na odpočinku v Martine.