Banská Štiavnica - mesto svetového dedičstva

Podhorie

Obec PODHORIE vznikla spojením z dvoch území – Teplej a Žakýla.

Žakýl ako osada podľa cirkevnej kroniky je spomínaná už v roku 1288, neskoršie písomné pramene (odpis listiny kráľa Ľudovíta I. majiteľom Šášovského panstva) sú z roku 1352. Obyvatelia sa zaoberali roľníctvom, uhliarstvom, neskôr povozníctvom.

 

Listina z r. 1388 potvrdzuje existenciu osady Teplá , ktorú Magister Frank dostal od Žigmunda Luxemburského do majetku Šášovské panstvo. Meno obce „ Teplá“ pochádza od žriedla teplej vody, ktorá vyvierala na tomto území. Obyvatelia pracovali prevažne ako drevorubači, čo súviselo s dopytom a rozvojom banskej ťažby v Banskej Štiavnici.

Teplá a Žakýl  ležia na historickej spoločnej hranici medzi  tekovskou a hontianskou stolicou, a na spoločnej hranici medzi biskupstvom  banskobystrickým a ostrihomským. V stredoveku osady Teplá a Žakýl patrili Banskej Štiavnici, neskôr boli násilne pripojené k hradnému panstvu Šášov.
Zlúčením pôvodne dvoch samostatných obcí Teplá a Žakýl v roku 1964 vznikla obec Podhorie.

 

 

 

• Náučný  chodník „ Žakýlske pleso“

Chodník má dĺžku 6900 m, prevýšenie 262 m, čas prechodu za 3,5 hod. Na
trase choddníka je umiestnených 9 informačných panelov so
zaujímavosťami nielen o miestnej krajine, ale aj o miestnej kultúre a
histórii obce.

"Sprievodca náučným chodníkom Žakýlske pleso ", tlačená brožúra
(zakúpenie na obecnom úrade 1,5 EURO).

 

„Sprievodca náučným chodníkom Žakýlske pleso “, tlačená brožúra (zakúpenie na obecnom úrade 1,5 €).

• Žakýlske pleso 

 

 

Pod pustým hradom sa nachádza Žakýlske pleso, ľudovo  nazývané aj Morské oko.

O plese koluje viacero legiend.

Jedna hovorí, že bol hradným rybníkom, druhá že v jeho blízkosti stál kostolík, ktorý sa prepadol. Tretia legenda hovorí, že o polnoci z vody plesa počuť detský plač a biela pani obchádza pleso zalamujúc rukami.

A prečo  Morské oko?

Ako sa raz pán viezol dolu hradskou v belianskej doline, pri soche sv. Jána zazrel valacha opretého o kyjak. Pán sa valacha opýtal, kde vzal ten kyjak, lebo spoznal podľa vybíjania, že je jeho. Keď vraj pán cestoval po mori, prišla búrka a kyjak mu odniesla voda. Keď mu valach povedal, že kyjak našiel v žakýlskom plese, pán mu povedal, aby mu ten kyjak podal. Potom odkrútil na kyjaku vrch, vytriasol z neho dukáty a osem z nich dal valachovi.
 

• Žakýlsky hrad

Nazývaný aj ako Pustý hrad sa nachádza na vrchu Brezový vrch (812 m.n.m.), asi 1,5 km na sever  od obce Podhorie.

Prvá a zároveň aj posledná nepriama zmienka o hrade je až z roku 1560, kedy cisár Ferdinand I. dal vypočuť svedkov, ktorí pri hraničných sporoch zhodne označili za medzník - chotárnu studničku pod "starým hradom". Zo správy vyplýva, že hrad bol vtedy už neobývaný.

Hrad mohol vzniknúť z popudu prudkého rozvoja ťažby striebra v okolí Banskej Štiavnice koncom 12. alebo na začiatku 13. storočia a spolu s objektom na Glanzenbergu ako sídlom prospektora mohol zabezpečovať ochranu oblasti a zároveň byť miestom zhromažďovania vzácnych kovov pri ich transporte do Kremnice.
Podobnú úvahu rozvinul vo svojej práci "Sitno a čo z neho vidieť" aj Andrej Kmeť, ktorý uvádza, že F. R. Osvald "upozornil ma na cestu do hradu vedúcu, po ktorej vraj kedysi (dľa podania ľudového) vozievali striebornú fúru z Kremnice do Štiavnice, a tak potom ďalej do Viedne. Cesta tá vraj išla od kremnickej hradskej, tam, kde sa táto vyše Sv. Kríža spája s hronskou hradskou, cez Hron, hore na Močiar, popri Pustom hrade, dolu do Teplej. V chotáre močaranskom značí sa vraj dosť dobre, miestami vidieť ešte dlažbu kamennú. Na hradskej tejto mohol "hrad podať striebornej fúre cez noc bezpečný útulok".

Hrad svojou polohou zabezpečoval vizuálne spojenie so Zvolenským hradom, hradom  nad Sklenými Teplicami a hradom Sitno. Zároveň kontroloval tri cesty: z Hliníka nad Hronom do Banskej Štiavnice, z Banskej Štiavnice na Močiar s pokračovaním na Kremnicu a zo Štiavnice na Kozelník a Zvolen, ktorý bol v 13. stor. strediskom veľkožupy.

• Rímskokatolícky kostol Sv. Alžbety (kultúrna pamiatka)

Patrocínium Návštevy Panny Márie v Podhorí

Farský kostol Sv. Alžbety (1718) je situovaný na hranici pôvodných obcí Žakýl a Teplá. Bol postavený z iniciatívy superiora jezuitov v Banskej Štiavnici Gašpara Rísa.So súhlasom Ladislava Bíbera generálneho vikára; ostrihomského arcibiskupa, kardinála Kristiána Augusta saského vojvodu; Kráľovskej banskej komory v banskej Štiavnici; Tekovskej stolice a Šášovského hradného panstva.

Výstavbou kostola vznikla aj nová samostatná farnosť, ale v prvých rokoch bez farára.

Duchovnú správu zabezpečovali jezuiti z Banskej Štiavnice, neskôr kapláni.

 
Slávnosť patrocínia (2. júl v deň sviatku Návštevy Panny Márie) a vždy aj v nasledujúcu nedeľu.

• Ľudové múzeum

Jedna časť expozície dokumentuje  ťažký život roľníka v minulom storočí (nábytok, náradie, nástroje), históriu obce, ale aj  kroj a vývoj výšivky.
Pre milovníkov   ľudového umenia sme pripravili aj nevšednú výstavu drevených marionet, textilných a kašírovaných bábok z ľudového bábkového  divadla  Podhorčan, ktorého zakladateľom bol miestny rodák Jozef  Beňo.

Sprístupnenosť celoročná

Vstup na objednávku možný aj so sprievodcom

kontakt: Obecný úrad tel, fax:  045/6992125, mob. 0915817675
Vstupné: dobrovoľný príspevok

• Folklórny festival Podhorie

Festival sa organizuje už od roku 1976 (každé 2 roky v júli) a je regionálnou prehliadkou folklórnych súborov a skupín, ľudových hudieb, inštrumentalistov, speváckych skupín, sólistov spevákov a tanečníkov detí i dospelých z okresov Banská Štiavnica, Žiar nad Hronom,  Žarnovica  ale aj  profesionálnych súborov ako  TECHNIK, JÁNOŠÍK, LÚČNICA.

Sprievodné podujatia:
Jarmok remesiel (predvádzanie remesla spojené s predajom), súťaž „ guláš majster“,  jazda na koni a predaj z dvora, ochutnávka domácich špecialít, výstavy, detské atrakcie
Ľudové múzeum – výstava zaujímavým spôsobom približuje históriu obce, ale aj históriu detskej a dospelej folklórnej skupiny.
Rozprávka v lese – prechod náučným chodníkom s rozprávkovými vstupmi

 

• Folklórna skupina Podhorčan

 

V obci Podhorie vznikla Folklórna skupina Podhorčan, ktorá sa za posledné obdobie prekvalifikovala na folklórny súbor. Podhorčan vznikol v roku 1972 a ako domáci kolektív sa zúčastňoval všetkých folklórnych slávnosti realizujúcich sa v obci od roku 1976. Za obdobie svojho vzniku absolvovali jeho členovia vystúpenia nielen v domácej obci a blízkom okolí, ale účinkovali v rámci celého Slovenska a niekoľkokrát vycestovali aj do zahraničia kde predstavovali repertoár vychádzajúci z rodinného a výročného zvykoslovia obce Podhorie. Zakladateľkou a dlhoročnou vedúcou Podhorčanu bola Gitka Kúšiková a po nej vedenie prevzali manželia Mikuškovci. Podhorčanček - detský domáci súbor dlhé roky vystupoval tiež pod
hlavičkou G. Kúšikovej, neskôr D. Sokolovičovej a následne A. Borgulovej.