Banská Štiavnica - mesto svetového dedičstva

Prenčov

Obec Prenčov

Obec sa prvýkrát spomína ako Princh v roku 1266. V minulosti bola známa svojimi hrnčiarskymi výrobkami so škriabaným dekórom, veršovanými nápismi a s ľudovými motívmi a paličkovaním čipiek. Z hlinísk, ktoré sa nachádzali v okolí obce sa hlina vozila do Banskej Štiavnice. Tu sa z nej vyrábali svetoznáme fajky Zacharky, ktoré sa vyvážali do celého Rakúsko – Uhorska.

Ďalšou zaujímavosťou boli mlyny. V obci sa nachádzali až tri, z nich sa dodnes zachoval iba jeden. Je to stredný valcový mlyn. Všetky tri mlyny boli poháňané vodou, ktorá pritiekla z poľných prameňov a pretekala mlynskými náhonmi. Každý mlyn mal postavenú hrádzu, ktorá tvorila zásobník vody a používala sa pri mletí obilia.

Zástavba domov sa dá charakterizovať ako zástavba pri hradskej. Starý štýl domov sa vyznačoval stĺporadím zo šedého pieskovca, ozdobnými štítmi a kamennými šambránami okolo okien. Kedysi boli v obci strechy slamené. Neskôr sa zmenili za šindľové a škridlové strechy. Do roku 1909 sa ako krytina domov a stodôl používala len slama. Boli to otiepky či šúbiky zhotovené z ražnej slamy. Slamená strecha mala trvácnosť 20 až 25 rokov. Posledná slamená strecha za tvrdú krytinu bola vymenená v roku 1964.

Fotogaléria

Andrej Kmeť

S obcou Prenčov je bytostne spätá osobnosť slovenského národného a vedeckého života, Andreja Kmeťa, ktorý tu pôsobil ako rímsko-katolícky farár. Práve vďaka jeho bádaniu, konkrétne jeho archeologickým výskumom v chotári Prenčova a blízkeho okolia, sa zistili základné etapy ľudskej činnosti v praveku, dosiahli sa nové poznatky o etapách osídlenia územia pod Sitnom. Životu a dielu Andreja Kmeťa, ktorý v obci pôsobil 30 rokov bola zriadená Pamätná izba A. Kmeťa, jej súčasťou je aj „sedliacka prenčovská chyža“ s dobovým nábytkom, odevmi a náradím. Pamätná izba bola zriadená v „Sýpke chudoby“ pri rím.- kat. fare v roku 1991. Tvorí tiež prvú zastávku náučného chodníka A. Kmeťa, ktorý vedie až na vrchol Sitna.

Rímsko-katolícky kostol sv. Mikuláša pochádza z roku 1736. Najzaujímavejší a najvzácnejší v kostole je barokový oltár, na ktorom je namaľovaný patrón kostola Sv. Mikuláš. V kostole sv. Mikuláša sa nachádzal aj organ, ktorý priamo preň vyhotovil v roku 1731 kremnický organár Martin Zorkovský. No po roku 1845 pol premiestnený do rímsko-katolíckeho kostola v Beluji.

Taktiež sa tu nachádza aj neogotický evanjelický kostol v novogotickom slohu. Výstavba kostola sa začala v apríli roku 1899 a skončila sa v októbri toho istého roku. Vysvätený bol poslednú októbrovú nedeľu, t. j. 31. októbra 1899.

Kaplnka so studničkou

V blízkosti obce je kaplnka s čistou pramenitou vodou, nazývaná „Samaritánka“. Nájdete ju pri ceste medzi obcami Prenčov a Sv. Anton.

Gazdovský dvor (dolné majere)

Len necelé 2 km od obce sa nachádza gazdovský dvor, na ktorom si môžu návštevníci pozrieť domáce zvieratá, povoziť sa na koňoch a ochutnať domáce výrobky.

Podsitnianske dni hojnosti

K najväčším kultúrnym podujatiam v obci patrí ľudový festival Podsitnianske dni hojnosti, ktorý Prenčov organizuje spolu s ďalšími piatimi obcami združenými v Mikroregióne Južné Sitno. Ide o ľudový festival, ktorý je zameraný na návrat k ľudovým zvykom, piesňam, remeslám, obyčajom. Každý rok sa koná v troch obciach od júna do augusta.

Počas podujatí sú pre účastníkov zabezpečené kultúrne programy, gazdovské dvory, domáce špeciality, ochutnávky a tanečné zábavy.