Navigácia


Informácie

18. november 2018, meniny má Eugen


Vyhľadávanie

Hľadať

Zostante v obraze

Dostávajte aktuálne info o dianí a podujatiach v Banskej Štiavnici.

Odošli

Informačné centrum

Námestie sv. Trojice 6
969 24 Banská Štiavnica

Tel.: +421 45 694 96 53
E-mail: ic@banskastiavnica.sk

Všetky kontakty


Mestská polícia

Radničné námestie 1
Banská Štiavnica

Tel.: +421 45 694 96 01
Mobil: +421 905 597 673


Reklama

  • HUAJA
  • Fond na podporu umenia
  • VIO TV
  • 2 € pre Kalváriu
  • OZ Margarétka

História baníctva od 17.storočia

V 17. storočí vzniká samostatná banská správa, pre bane patriace eráru, tzv. Banská správa na Vindšachte. Banské súdnictvo v banských mestách predstavovali banskí majstri, podliehali mestským radám a  boli dosadzovaní mestom, no panovníci sa snažili ich nahradiť banskými sudcami menovanými panovníkom. V r. 1675 bol v Banskej Štiavnici menovaný banský sudca, ktorému podliehali štyria asesori - dvaja zo strany komory a dvaja menovaní mestom. Hoci v 17. a začiatkom 18.storočia bola Banská Štiavnica ťažko skúšaná - Turecké výpady, protihabsburské šľachtické povstania, morová epidémia v r.1709-1710, ktorej padlo za obeť asi 6 tisíc ľudí, predsa banskoštiavnické baníctvo stále napredovalo. Lacná pracovná sila a erár ako najväčší banský podnikateľ, ktorý mohol investovať do ťažBanícke kladivkáby väčšie finančné prostriedky, k tomu prispievali. Rok 1690 bol najbohatším rokom banskoštiavnickej  baníckej oblasti, keď sa v hutách vyrobilo 29 tisíc kg striebra a 605 kg zlata, najviac počas celej životnosti banskoštiavnických baní. Ťažba rúd sa posúvala stále hlbšie, banské práce sa stávali technicky náročnejšími, boli potrebné systematickejšie dobývacie techniky a zložitejšie úpravnícke a hutnícke postupy. Hornina  sa ešte stále rozpojovala ručne, výnimočne pomocou ohňa. 8.februára 1627 Gašpar Weindl z Tirolska uskutočnil prvý podzemný banský odstrel na svete čiernym strelným prachom v podzemí závodu Horná Bieberova štôlňa. Trhacie práce sa rýchlo rozšírili aj v iných rudných revíroch. Začali sa tiež používať ručné vrtáky. Banské vody čerpali na úroveň dedičných štôlní a odtiaľ na povrch vedrami, koženými vrecami a piestovými čerpadlami. Prvá zmienka o piestových čerpadlách je z r. 1604 v Brennerovom ťažiarstve. Tam bol prvýkrát v r.1619 použitý aj konský gápeľ na pohon piestových čerpadiel. Ľudská a konská sila však nepostačovala zvyšujúcim sa potrebám pre stále hlbšie fáranie v baniach. Väčší dôraz sa začal klásť na zdokonaľovanie konštrukcie gápľov a na využitie vodnej energie. Začiatkom 18.storočia, v r. 1700-1701 postavil hlavný strojný majster Adam Unger čerpací stroj poháňaný vodným kolesom. Zaplavovanie štôlní vodou bolo čoraz väčším problémom a hrozilo zatváranie baní. O ich záchranu sa pričinil strojný majster Matej Kornel Hell. Skonštruoval vodné čerpadlá v šachte Magdaléna na Vindšachte a na Hornej Bieberovej štôlni. Vývoj si vyžiadal lepšie a dokonalejšie spracovanie rúd. Začala sa používať metóda úpravy v stupách, ktorá patrila k najdôležitejším úpravníckym procesom pri štiavnických rudách. Vzrastajúca potreba väčšieho množstva pohonnej vody si vyžiadala rozšíriť sieť umelých vodných nádrží - tajchov, ktoré zabezpečovali energiu na pohon banských strojov, vodočerpacích, ťažných i úpravníckych zariadení a hút. Tento dômyselný vodohospodársky systém umelých vodných nádrží, napájaných a navzájom pospájaných zbernými, spojovacími a náhonovými jarkami, nielenže zachránil banskoštiavnické baníctvo, ale na jeho energetickej základni sa vyvinula banská čerpacia technika, ktorá bola vzorom aj pre iné banské revíry na svete. Na jeho budovaní mali veľký podiel dve významné osobnosti, strojný majster M.K.HellSamuel Mikovíni, ktorý bol vymenovaný v r.1735 za cisársko-kráľovského geometra a prvého profesora baníckej školy so sídlom v Štiavnických Baniach. Koncom 18.stor. sa o výstavbu ďalších nádrží pričinil hlavný   strojný majster  Jozef Karol Hell, ktorý v    r. 1738 postavil prvé vahadlové čerpacie stroje. J.K.Hell uviedol do prevádzky v r.1755 svoj vynález - Hellov vzduchový čerpací stroj, kde na pohon okrem vody použil úplne nový prvok -stlačený vzduch. Stroj mal revolučnú konštrukciu a predbehol svoju dobu. Napriek tomu sa vo veľkej miere využívali atmosferické parné /ohňové/ čerpacie stroje. V banskoštiavnickom revíre ich bolo postavených najviac v Európe a boli vyrobené celé na Slovensku. Koncom 18.stor. sa však začínajú používať úspornejšie Hellove vodnostĺpcové stroje. Boli moderné, hospodárne, spoľahlivé a nenáročné na údržbu. Začiatkom 19.storočia ich zdokonalil profesor banskoštiavnickej banskej akadémie Jozef Schitko. Úpravníctvo rúd v priebehu 18. a 19. storočia dosiahlo v Banskej Štiavnici vysokú technickú úroveň. Vo svojich správach viacerí odborníci a zahraniční cestovatelia zaraďujú Banskú Štiavnicu medzi mestá s vynikajúcou technikou a technológiou úpravníctva rúd. S rozvojom mechanizácie a zavádzaním rôznych energetických strojov prebiehali na prelome 19. a 20. storočia v Banskej Štiavnici rozsiahle rekonštrukcie úpravníckych závodov a dochádzalo ku centralizácii stúp. Z dôvodu vyhorenia mestskej stupy v Banskej Štiavnici bolo potrebné vybudovať novú- centrálnu. Centrálna stupa bola uvedená do prevádzky r. 1918. Nová technológia a technické zariadenie umožňovalo spracovávať súbežne dva druhy rúd. Centrálna stupa Šándorka predstavovala jednu z nBaňa v 20. storočíajmodernejších gravitačných úpravní v Uhorsku. Začiatok 20. storočia prináša nové usporiadanie banských závodov, boli zriadené dva banské závody v Banskej Štiavnici a dva v Hodruši. V r. 1923-1930 v dôsledku rekonštrukcie čiastočne pozastavené banské a hutnícke prevádzky.  Vodné nádrže väčšinou stratili pôvodný význam, prestali zabezpečovať energetickú vodu a začali slúžiť rybárom a turistom. Po II. sv.vojne bola ťažba obnovená v r.1946, keď bol zriadený národný podnik Rudné bane a huty na farbené kovy so sídlom v Banskej Bystrici. V Banskej Štiavnici mal podnik dva závody, baňu a hutu, hodrušské bane sa stali samostatným závodom. V 60-tych rokoch 20.storočia sa na základe overených rudných zásob banskoštiavnický závod dostal do skupiny banských závodov, v ktorých sa malo naďalej ťažiť a boli zrekonštruované. Ako náhradný program v zrušených prevádzkach sa začalo so strojárskou výrobou a výrobou tepelno-izolačných materiálov. V období r.1946-1993 sa ťažili v banskoštiavnickej oblasti polymetalické rudy s obsahom olova, zinku, medi, striebra a zlata. V najväčšom tempe rozvoja závodu pracovalo v oblasti baníctva, geologického prieskumu, hutníctva a výstavby baní v meste 1500-1600 pracovníkov. Po r.1989 zosilneli hlasy proti vysokým výrobným nákladom v rudnom baníctve a na základe uznesenia vlády z r. 1990,1991 o koncepcii využitia vybraných nerastných surovín v SR, mali bane v Banskej Štiavnici do r.1995 utlmiť ťažbu a uskutočniť likvidáciu nepotrebných banských priestorov a zariadení. Zároveň sa mal do r.1995 uskutočniť prieskum zlato-strieborných rúd a dovtedy dobývať bohaté polymetalické rudy. Š. p. Rudné bane však túto možnosť nevyužil a zastavil banskú prevádzku. V r.1992 prechádzajú bane do súkromných rúk a firma Hell, s.r.o. pokračuje s ťažbou do r. 1993.

Od roku 1869, keď sa objavila prvýkrát hospodárska strata pri výrobe kovov, sa šesťkrát vážne rozhodovalo o situácii baní. Dovtedy závery hospodárskych správ vyústili v prospech zachovania banskej výroby. V r. 1994 sa bez akýchkoľvek podrobných analýz pristúpilo k likvidácii podniku, a tak sľubný program pre bane a mesto skončil a zaniklo aj priemyselné odvetvie, ktoré dalo vznik mestu a zabezpečovalo jeho rozvoj.


Spracované podľa knihy Banská Štiavnica - Svedectvo času, autor M. Lichner a kol., 

ďalšie informácie nájdete na: www.prvybanickyspolok.sk


Najbližšie podujatia

Stredoeurópske fórum 2018

Farebný workshop Chalk Paint® základný

Koncert: The Burning Hell (CA)

Svätoantonská heligónka

Snow Film Fest 2018

„As It Is“

Mikulášske popoludnie v Divnej Pani

Mikuláš v Kultúrnom centre

>>> ďalšie podujatia


Prejavte sa

Viete o existencii SMS Info Kanálu Mesta a využívate ho?
(Počet hlasov: 13499)

  • áno, využívam (3940 hlasov)
    29.2 %
  • áno, ale zatiaľ ho nevyužívam (3227 hlasov)
    23.9 %
  • nie, ale ak existuje, chcem ho využívať (3250 hlasov)
    24.1 %
  • nie, ani ma to nezaujíma (3082 hlasov)
    22.8 %

Staršie ankety


Nachádzate sa v zobrazení "Blind friendly", čiže vidíte stránku bez grafických prvkov a formátovania.


© 2008 Mesto Banská Štiavnica, Radničné námestie 1, 969 24 Banská Štiavnica Foto: L.Lužina, M.Garai


Reklama

Kino Akademik
Banská Štiavnica - Mesto kultúry 2019!