Navigácia


Informácie

18. november 2018, meniny má Eugen


Vyhľadávanie

Hľadať

Kde sa nachádzate

Ste tu: ÚvodO MesteHistória a baníctvoŠkolstvoVysoké školy


Zostante v obraze

Dostávajte aktuálne info o dianí a podujatiach v Banskej Štiavnici.

Odošli

Informačné centrum

Námestie sv. Trojice 6
969 24 Banská Štiavnica

Tel.: +421 45 694 96 53
E-mail: ic@banskastiavnica.sk

Všetky kontakty


Mestská polícia

Radničné námestie 1
Banská Štiavnica

Tel.: +421 45 694 96 01
Mobil: +421 905 597 673


Reklama

  • HUAJA
  • 2 € pre Kalváriu
  • Vysokoškolské štúdium
  • OZ Margarétka
  • Fond na podporu umenia

Vysoké školy

 
Prvá banícka vysoká škola

Vysoké školy

Viac ako 150 rokov bola banskoštiavnická Banícka a lesnícka akadémia pýchou strieborného mesta pod Sitnom. Cisárovná Mária Terézia nariadila zriadiť školu na základe návrhu Jána Tadeáša Peithnera a podľa správy Komisie na zriadenie vysokej školy pre panovníčku Máriu Teréziu, „ ...pri voľbe miesta bolo určené za najvhodnejšie uhorské banské mesto Banská Štiavnica vzhľadom na to, že sú tam poruke úplné banské, stupové, hutnícke, pohonné a skúšobné zariadenia a popri nich aj ohňové, vodné a vzduchové stroje, štangenkunsty, t.j. čerpacie zariadenia s kývavým pákovým prevodom, ktoré na iných miestach chýbajú. Na týchto zariadeniach môže profesor predvádzať svoje teoretické prednášky a poslucháči si môžu najrýchlejšie overiť svoje teoretické poznatky". Existovala v období rokov 1763-1918. Prvá katedra  chémie a metalurgie  Baníckej akadémie fungovala od r. 1763 pod vedením profesora Mikuláša Jozefa Jacquina, ktorej súčasťou boli aj veľmi dobre vybudované laboratóriá. Zabezpečovala výučbu chémie, metalurgie a mineralógie. Druhá katedra matematiky, mechaniky a hydrauliky bola zriadená v r.1765, pod vedením profesora Mikuláša Podu. Spadala pod ňu výučba matematiky, banského meračstva, mechaniky, fyziky, hydrauliky a banského strojníctva. Od r. 1770 začala svoju pôsobnosť tretia katedra náuky o banských dielach. Profesor Krištof Traugott Delius, ktorý bol poverený vedením tretej katedry vypracoval učebnicu „Úvod do baníckeho umenia", ktorá bola preložená aj do francúzštiny a nemčiny a používaná až do druhej polovice 19 stor., nakoľko svojou komplexnosťou predčila všetky dovtedy napísané príručky. Anton Ruprecht, vedúci profesor Katedry chémie a metalurgie v období 1779-1792, sa významne pričinil o rozvoj vedeckého bádania. V laboratóriaách akadémie pracovali známi európski fyzici a chemici ako Volta, Savaresi, Tondi, Lippi, Merlograni. Vyučovacie metódy banskoštiavnickej akadémie prevzali pre novozaložený ústav na výchovu inžinierov v Paríži, parížskej polytechniky, prvej školy tohto druhu na svete.

Od r.1770 prednášali na želanie panovníčky aj lesníctvo. Nariadením cisára Františka I. z      r. 1807 na Baníckej akadémii zriadili Lesnícky ústav. K premenovaniu školy na Banícku a lesnícku akadémiu došlo v r. 1846. Rokom 1839 začína pôsobiť na akadémii Katedra rysovania a deskriptívnej geometrie pod vedením Jána Honiga a v r.1841 Katedra mineralógie, geológie a paleontológie.  Rok 1866 je ďalším, ktorý prináša rozširovanie, vzniká Katedra hutníctva a skúšobníctva a Katedra chémie a fyziky.

Politické rozhodnutia zabrzdili ďalší rozvoj školy, ktorá pred tým vystupovala ako inštitúcia viedenského banského eráru, prešla pod uhorskú správu. Zavedenie maďarčiny ako vyučovacieho jazyka spôsobilo definitívnu stratu medzinárodného charakteru školy. Na protest proti pomaďarčovaniu odišli z Banskej Štiavnice študenti z okolitých krajín. 

Rozvoj uhoľného baníctva a hutníctva si vyžadoval  špecializáciu výučby. V r. 1872 vznikajú nové katedry: Katedra ťažby a úpravníctva a  Katedra banského meračstva a geodézie. Po reorganizácii akadémie sa začalo uplatňovať voľné akademické štúdium, spojené so štátnymi rigoróznymi skúškami na spôsob univerzít. Akadémia sa úrovňou výučby priblížila technickej vysokej škole. V r.1904 sa škola premenovala na Vysokú školu banícku a lesnícku, v tom čase mala 20 katedier, z toho 6 lesníckych.

Po dlhších snahách o premiestnenie školy mala byť táto na príkaz maďarskej vlády v r. 1918 pričlenená k Vysokej škole technickej v Budapešti. Definitívny koniec prvej školy tohto zamerania na svete nastal 24.apríla 1919 kedy bola odsťahovaná do Šoprone.

Fakulta ekológie a enviromentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene pôsobila v Banskej Štiavnici v období r.2000-2006. Fakulta zastrešovala Katedru aplikovanej ekológie, Katedru biológie a všeobecnej ekológie, Katedru plánovania a tvorby krajiny, Katedru spoločenských vied a Katedru UNESCO pre ekologické vedomie a trvalo udržateľný rozvoj.

Od r. 1998 do r. 2006 v Banskej Štiavnici pôsobili dve detašované katedry Fakulty prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Bola to Katedra krajinnej ekológie a Katedra eko-muzeológie.

Slovenská technická univerzita v Bratislave - Fakulta architektúry má v Banskej Štiavnici detašované pracovisko v budove, ktorú rekonštruovali študenti STU-FA v období rokov 1986-2002 kedy bola slávnostne otvorená. Pracovisko organizuje terénnu prax, ateliérové práce a výstavy architektonických projektov študentov školy, medzinárodné semináre zamerané na obnovu pamiatok, spoluprácu so zahraničnými univerzitami a školami.



 

Spracované podľa knihy Banská Štiavnica- Svedectvo času, autor: M. Lichner a kol.


Najbližšie podujatia

Stredoeurópske fórum 2018

Farebný workshop Chalk Paint® základný

Koncert: The Burning Hell (CA)

Svätoantonská heligónka

Snow Film Fest 2018

„As It Is“

Mikulášske popoludnie v Divnej Pani

Mikuláš v Kultúrnom centre

>>> ďalšie podujatia


Prejavte sa

Viete o existencii SMS Info Kanálu Mesta a využívate ho?
(Počet hlasov: 13499)

  • áno, využívam (3940 hlasov)
    29.2 %
  • áno, ale zatiaľ ho nevyužívam (3227 hlasov)
    23.9 %
  • nie, ale ak existuje, chcem ho využívať (3250 hlasov)
    24.1 %
  • nie, ani ma to nezaujíma (3082 hlasov)
    22.8 %

Staršie ankety


Nachádzate sa v zobrazení "Blind friendly", čiže vidíte stránku bez grafických prvkov a formátovania.


© 2008 Mesto Banská Štiavnica, Radničné námestie 1, 969 24 Banská Štiavnica Foto: L.Lužina, M.Garai


Reklama

Kino Akademik
Mestská kultúra na facebooku