Historická galéria

Akadémia a školy

Banská Štiavnica je nielen strieborná, ale je tiež mestom študentov. K rozvinutému baníckemu mestu školy neodmysliteľne patrili, či už to boli školy cirkevné, mestské, základné, učňovské, stredné, lýceá, gymnáziá i vysoké. Najväčšou pýchou Štiavnice je Banícka a lesnícka akadémia, ktorá vychovávala banských a lesných odborníkov až do 24. apríla 1919, kedy bola presťahovaná do maďarského mesta Šoproň. V štiavnických školách sa vyučovalo v latinčine, nemčine, maďarčine i slovenčine. Profesori v nich prednášajúci, hlavne na Baníckej a lesníckej akadémii, patrili medzi svetové kapacity, čo len dokresľuje význam Banskej Štiavnice vo vtedajšej Európe.

 

Fotografovanie budov Baníckej a lesníckej akadémie je v tejto dobe problematické. Vegetácia vysadená okolo budov v Botanickej záhrade vyrástla do úctyhodných rozmerov a  výhľad na budovy zakrýva. Existuje len málo starých fotografií škôl, ktoré by sa dali dnes odfotografovať bez prítomnosti hustej vegetácie, blokujúcej výhľady.

 

 

 

Pohľad na budovy akadémie pred postavením Štátneho reálneho gymnázia Andreja Kmeťa.

 

Banícku akadémiu zriadili na základe návrhu Dvorskej komory na "zriadenie vysokej školy pre štúdium banských vied s koncepciou teoreticko-praktického vyučovania". Mária Terézia ho následným rozhodnutím z 13. decembra 1762 rešpektovala a nariadila školu založiť na najvhodnejšom mieste - v Banskej Štiavnici. Banícka akadémia, ktorú v roku 1846 premenovali na Banícku a lesnícku akadémiu, bola viac ako 150 rokov pýchou "strieborného mesta" pod Sitnom. Po zvýšení počtu poslucháčov vystúpila do popredia otázka nedostatku učebných priestorov. Preto v rokoch 1890 až 1912 v areáli hornej Botanickej záhrady vybudovali tri honosné budovy pre lesnícky odbor, bansko-hutnícky odbor a chemické laboratóriá.

 

 

Pohľad veľmi podobný dnešnému, rozdiel je hlavne v bujnej vegetácii, ktorá z veľkej časti zakrýva budovy akadémií.

 

 

Budova lesníckeho odboru.

 

Základný kameň budovy položili roku 1888. Do základného kameňa vložili puzdro obsahujúce pamätné dekréty, medzi ktorými bol odpis ministerského výnosu o povolení výstavby novej budovy a menoslov a vlastnoručné podpisy profesorov, výpomocných profesorov a študentov baníctva a lesníctva v školskom roku 1887/1888. Základný kameň je poznačený, aby ho bolo možné v prípade potreby vybrať. Slávnostné otvorenie budovy sa uskutočnilo v roku 1892. Dnes v budove sídli Stredná škola lesnícka.

 

 

Budova baníckeho odboru.

 

Dokončená bola v roku 1899. Presťahovali do nej katerdry bansko-hutníckeho odboru. Na prvé poschodie čiastočne presťahovali a dočasne umiestnili Katedru chémie pre bansko-hutnícky odbor. Celkové náklady veľkolepého riešenia dvojposchodovej budovy s tromi dvornými krídlami a so zýrazneným vchodom a portikou s jónskymi hlavicami boli 737 000 korún. V budove dnes sídli SPŠ Samuela Mikovního.

 

 

Budova laboratórií.

 

Priestory dvoch nových budov študentom dvoch katedier chémie nestačili, navyše exhaláty plynov a pary z laboratórií škodili profesorom, pracovníkom i študentom ostatných katedier. Zámer na postavenie samostatného pavilónu s chemickými katedrami sa zrodil už v roku 1891. V roku 1911 od mešťana Paulíka banský erár odkúpil pozemok, na ktorom nešťastnou nehodou 26. októbra 1911 pri búracích prácach zahynul profesor hutníctva farebných kovov Július Farbaky. V roku 1912 dokončili výstavbu budovy s najmodernejším zariadením a vybavením. Získala označenie Ústav chémie.

 

 

Reálne gymnázium Andreja Kmeťa, medzi domácimi budova známa ako "banícka škola".

 

Budovu postavili v roku 1913 a 1914 pre potreby gymnázia za podpory šátu (650 000 korún), mesta (venovali stavebný kameň) a piaristov (dali k dispozícii záhradu). Časť finančných prostriedkov sa získala zbierkami. Výučba sa v novej budove začala v novembri 1914. Vyučovanie bolo prerušené od roku 1920 do roku 1925, dôvodom boli trhliny v obvodovom murive. V roku 1945 ustupujúce nemecké vojsko značne poškodilo stredný trakt budovy. Po vybudovaní novej budovy gymnázia vedľa ihriska na Hornom majeri sa do priestorov tejto budovy v roku 1952 nasťahovala Vyššia priemyselná škola banícka.  Do konca školského roka 2007/2008 v budove sídlila Stredná priemyselná škola Samueala Mikovíního, ktorá sa zlúčila so SPŠ Samuela Stankovianskeho a presťahovala sa do budovy bývalého bansko-hutníckeho odboru.

 

 

Evanjelické lýceum má za sebou (rovnako ako väčšina budov) zaujímavú históriu, žiaľ i smutnú prítomnosť. Trojposchodová budova vznikla prestavbou dvojposchodového renesačného objektu, ktorý znikol zlúčením dvoch gotických domov. Lýceum bolo slávnostne otvorené v roku 1830. Počas svojej histórie zastrešilo lýceum pôsobenie mhohých dôležitých literátov, profesorov a pedagógov. Vyštudovali ho i slávní básnici - Andrej Sládkovič, Sándor Petöfi, Emil boleslav Lukáč a iní.

 

 

Lyceálny internát (neskôr tzv. Centrálka) stojí od roku 1912 v hornej časti Svätotrojičného námestia. Budova slúžila ako internát pre študentov Evanjelickéo lýcea. Po zániku lýcea v roku 1919 ju obývali študenti Učiteľského ústavu.

 

 

Pri Evanjelickom lýceu v roku 1880 začali z absolventov pripravovať budúcich učiteľov. V roku 1908 sa od lýcea osamostatnil Evanjelický učiteľskú stav, pre ktorý v roku 1909 - 1910 postavila banskobystrická firma Hudec & Rosenaer budovu, ktorá stojí do dnešných dní.

 

 

Dievčenský ústav sídlil v objekte bývalého kláštora. Objekt je reprezentantom pôvodne meštianskeho domu, ktorý neskôr prebudovali pre potreby kláštornej a školskej prevádzky.

 

 

Chlapčenská škola.

 

 

Mestská verejná odborná škola pre ženské povolania.