Chránené hroby
30. jún 2022, meniny má Melánia
Cintorín Frauenberg
Cintorín Frauenberg:
Baker Vojtech - číslo hrobu 11-12
Kupčok Samuel - číslo hrobu 440
Pelachy Ferencz - číslo hrobu 438, 439
Broszmann Eugen - číslo hrobu 436, 437
Kuti István - číslo hrobu 465, 466
Blattný Tibor - číslo hrobu 473, 474
Cseh Lajos - číslo hrobu 501
Faller Károly - číslo hrobu 497, 498
Rennert Gyula - číslo hrobu 533
Korbay František - číslo hrobu 516, 517
Szitnyai Jozsef - číslo hrobu 502, 503
Kollár Jozef - číslo hrobu 630, 631, 632
Horák Jozef - číslo hrobu 668, 669
Číslo hrobu 11-12
Baker Vojtech
( + 30.5.1883 - † 1.3.1941 )
Vojtech Baker bol archivárom a historikom v Banskej Štiavnici. Bol rodákom z Banskej Štiavnice. Po skončení ľudovej školy študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, kde maturoval v roku 1902. vysokú školu absolvoval v Budapešti. Pre zlé finančné pomery štúdium prerušil a až v roku 1913 ukončil Filozofickú fakultu v Budapešti. V roku 1921 sa vrátil do Banskej Štiavnice, kde od 28.10.1922 pracoval ako mestský archivár. Ako archivár mesta spracoval, získal a zachránil mnohé cenné písomnosti. Žiadal tiež vrátenie archívnych materiálov, ktoré boli odvezené z Banskej Štiavnici v roku 1918 do Budapešti. Usporiadal muzeálne zbierky a zostavil expozíciu, ktorá sa stala základom novovytvoreného Mestského múzea v Banskej Štiavnici. Jedným z prvých návštevníkov múzea bol prvý prezident Československej republiky T. G. Masaryk, ktorý navštívil Banskú Štiavnicu 25.8.1923. v roku 1925 bol Vojtech Baker definitívne menovaný za riaditeľa Mestského múzea v Banskej Štiavnici, kde pôsobil až do svojej smrti. V roku 1925 ho Mestská rada poverila usporiadaním archívu Policajného kapitanátu v Banskej Štiavnici a v roku 1927 písaním mestskej kroniky.
Číslo hrobu 440
Kupčok Samuel Tivadar
( + 1879 - † 1967 )
Samuel Tivadar Kupčok bol lekárom a botanikom. Navštevoval základnú školu v Pukanci, potom študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici a medicínu na Lekárskej fakulte univerzity v Prahe. Lekársku prax vykonával vo Futku, isači, Bátovciach a od rok 1924 bol okresným lekárom v Banskej Štiavnici. Okrem lekárskej praxe sa zaujímal o botaniku. Záujem o botaniku v ňom vzbudil otec. Zaoberal sa najmä rodmi ostružina / Rubus/ a ruža /Rosa/. Doplňoval otcov herbár, ktorý v roku 1934 predal Národnému múzeu v Prahe. Za botanickú prácu bol odmenený cenou Matice slovenskej.
Číslo hrobu 438, 439
Pelachy Ferencz
( + 1858 - † 1925 )
Ferencz Pelachy bol banským inžinierom. V rokoch 1869 – 1877 študoval na gymnáziu a v rokoch 1877-1881 na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Pôsobil ako banský odborník v Banskej Štiavnici. Bol vedúcim závodu Pacherštôlňa a šachty František, neskôr vedúcim súkromnej bane na Magrke. V roku 1906 bol zástupcom prednostu Banského úradu v Štiavnických Baniach a v roku 1907 prednostom Banského úradu v Zlatej Idke. V roku 1912 bol menovaný banským radcom a v roku 1915 vrchným banským radcom. Potom v rokoch 1915-1925 bol referentom Štátneho banského riaditeľstva v Banskej Štiavnici. Venoval sa geológii, banskému meračstvu, mapovaniu a úprave rúd. Zaslúžil sa o zostavenie prehľadnej mapy banských polí v Magurke a v Španej Doline.
Číslo hrobu 436, 437
Broszmann Eugen
( + 29.7.1844 - † 20.5.1925 )
Eugen Broszmann bol banským inžinierom a konštruktérom banskej techniky. Študoval na reálnom gymnáziu a v rokoch 1862 – 1867 na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Spočiatku pôsobil v baniach a hutách v Krompachoch, Slovinkách, potom od roku 1867 na Strojnom inšpektoráte na Vindšachte. Je popredným odborníkom v odbore banského strojníctva. Skonštruoval pneumatické nárazové vŕtacie kladivo, ktoré patentovali aj v Nemecku a Belgicku. Zlepšil tiež záchytné zariadenia ťažných klietok, vypracoval plán na zavedenie elektrickej dopravy v šachte Ludovika v Kremnici, ktorý uviedli do prevádzky ako prvú v Uhorsku. Zaoberal sa aj konštrukciou vodnostĺpcových strojov a strojov na pletenie oceľových lán. Od roku 1872 bol členom Banskoštiavnickej lekárskej a prírodovedeckej spoločnosti. Od roku 1878 Uhorskej geologickej spoločnosti a od roku 1892 Krajinskej Uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti.
Číslo hrobu 465, 466
Kuti István
( + 1867 - † 19.4.1912 )
István Kuti bol novinárom a hlavným policajným kapitánom v Banskej Štiavnici. Narodil sa v Marosvásarhelyi. Stredoškolské a vysokoškolské štúdiá absolvovali v Cluji, kde potom vykonával funkciu podnotára. Neskôr odišiel do Banskej Štiavnice. Je zakladateľom študentského domova. V roku 1890 založil aj dielňu na výrobu chrámových zariadení a riadu, v roku 1895 bol vymenovaný za policajného kapitána a roku 1907 za hlavného policajného kapitána v Banskej Štiavnici. V rokoch 1899-1910 bol zodpovedným redaktorom týždenníka Selmeczbányai Hiradó v Banskej Štiavnici. Od roku 1895 bol členom Banskoštiavnického lekárskeho a prírodovedeckého spolku. Zomrel tragicky, spáchal samovraždu.
Číslo hrobu 473, 474
Blatný Tibor
( + 1883 - † 1969 )
Tibor Blattný bol lesným hospodárom, fytogeografom. Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Od roku 1903 pôsobil ako lesný praktikant v Banskej Bystrici, potom od roku 1906 bol ako botanik a dendrológ asistentom u profesora L. Feketeho. Súčasne bol aj vedúcim Lesnej správy v Banskej Štiavnici. Od roku 1918 bol prednostom Lesnej správy v Hronci, neskôr pracoval na najvyšších miestach správy štátnych lesov. Bol priekopníkom slovenskej fytogeografie a dendrológie, dejín lesníctva a lesníckeho archívnictva na Slovensku. Je autorom rozsiahleho diela o rozšírení stromov a krov lesníckeho významu na území Slovenska.
Číslo hrobu 501
Cseh Lajos
( + 28.9.1840 - † 10.4.1908 )
Lajos Cseh bol banským inžinierom a banským geológom. V rokoch 1860 – 1863 študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Potom striedavo pracoval v banských podnikoch v Banskej Štiavnici, krátku dobu viedol aj prax poslucháčov v rokoch 1898 – 1904 na akadémii, kde pôsobil aj predtým v rokoch 1866 – 1868, kedy zastupoval profesora Edeho Poschla. Venoval sa mineralógii, petrografii a ložiskovej geológii. Jeho teórie a poznatky v tejto oblasti boli uznávané doma aj v zahraničí. Vypracoval metodiku práce banského geológa, ktorú uplatnil pri geologickom mapovaní banských diel v okolí Banskej Štiavnice, vykonávanom spolu so Sándorom Gesellom a Józsefom Szabóom. V roku 1908 bol penzionovaný. Nerastné, horninové a ložiskové zbierky, ktoré zhromažďovali sa v roku 1927 stali základom geologickej expozície Štátneho banského múzea D. Štúra a dnes sú súčasťou zbierky oddelenia geológie a mineralógie SBM v Banskej Štiavnici. L. Cseh vo svojej vedeckej štúdii Banská geológia, jej sumarizácia a modernizácia okrem iného použil prvýkrát pozdrav „ Dobré šťastie“ ( Jó szerencsét ) , ktorý sa stal baníckym pozdravom.
Číslo hrobu 497, 498
Faller Károly
( + 21.5.1857 - † 30.5.1913 )
Károly Faller bol hutníckym inžinierom, odborníkom v oblasti kovov, hutníctva farebných kovov. V rokoch 1875 – 1878 vyštudoval hutníctvo na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Po skončení štúdia pracoval v rokoch 1878 – 1882 v niekoľkých podnikoch v Budapešti, Banskej Štiavnici a Tajove. V rokoch 1882 – 1891 potom pôsobil na Katedre hutníctva farebných kovov na akadémii v Banskej Štiavnici. V rokoch 1891 – 1896 bol inžinierom a neskôr hlavným inžinierom pri erárnych hutách v Rakúsku. V roku 1894 sa vrátil do Banskej Štiavnice, kde bol menovaný riadnym profesorom a vedúcim Katedry hutníctva farebných kovov na akadémii. Počas svojho pôsobenia na akadémii bol v rokoch 1889 - 1892 redaktorom vedeckého časopisu Bányászati és kohászati lapok / Banícke a hutnícke listy /.
Publikoval do 40 vedeckých štúdií a článkov. Bol odborníkom v hutníctve a v anorganickej chémii, autorom učebnice hutníctva. Zaoberal sa makroštruktúrou kovov a nerastov, vlastnosťami kovov, elektrolýzou a pod.
Číslo hrobu 533
Rennert Gyula
( + 21.3.1836 - † 21.5.1905 )
Gyula Rennert bol banským inžinierom. V rokoch 1853 – 1857 študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Po ukončení štúdia pracoval v rôznych banských závodoch na Slovensku a v Sedmohradsku ako účtovník, v rokoch 1867 – 1869 aj na Ministerstve financií v Budapešti. V rokoch 1880 - 1888 bol pokladníkom mincovne v Kremnici a v rokoch 1888 – 1889 hlavným pokladníkom banského riaditeľstva v Banskej Štiavnici. Zohral významnú úlohu pri modernizácii železiarstva v Sedmohradsku. Aktívne pôsobil na politiku bánk, aby vytvárali úvery na podporu baníckeho a hutníckeho robotníctva. Počas pôsobenia v Banskej Štiavnici bol členom pobočky Uhorskej geologickej spoločnosti.
Číslo hrobu 516, 517
Korbay František
František Korbay bol vlastivedným publicistom a úradníkom. Študoval na gymnáziu v Lučenci. Notársky náukobeh absolvoval v Banskej Bystrici. Pôsobil ako notár v Haliči, Lovinobani a Rimavskej Sobote, v rokoch bol 1923 – 1945 bol vedúcim notárom v Banskej Štiavnici. Zaslúžil sa o rozvoj kultúry ako kultúrny a osvetový pracovník v Banskej Štiavnici a okolí. Bol autorom turistických sprievodcov a štúdií o Banskej Štiavnici. V publicistike sa venoval otázkam cestovného ruchu, administratívy a financií v štátnej správe.
Číslo hrobu 502, 503
Szitnyai József
( + 1845 - † 1906 )
József Szitnyai bol advokátom a starostom mesta Banská Štiavnica. Pochádzal zo Svätého Antona. Stredné školy vyštudoval v Banskej Štiavnici, Vacove, Nagyszambate, právo vo Viedni a Budapešti. Do roku 1872 vykonával advokátsku prax, potom sa stal hlavným notárom. V roku 1895 bol zvolený za starostu mesta Banská Štiavnica. Za jeho pôsobenia mesto Banská Štiavnica zaznamenalo rozkvet. Svojim konaním chránil majetok mesta, ako aj mestských lesov. Pre mesto získal aj kúpele Vyhne. Dal usporiadať mestský archív a jeho zásluhou bolo sprístupnené Mestské múzeum na Starom zámku. Jeho heslom bolo : „ Všetko pre mesto, nič pre seba“. Szitnyai József nesúhlasil s odsťahovaním Vysokej školy baníckej a lesníckej a konal tak, aby táto inštitúcia naďalej sídlila v Banskej Štiavnici. Aktívne sa zúčastňoval verejného života, zakladal spoločenské krúžky a osvetové spolky. Za svoju prácu obdržal niekoľko kráľovských uznaní. V roku 1899 bol menovaný za kráľovského radcu. V časopise Bányaszati és kohaszati lapok a inde publikoval mnoho článkov o histórii Banskej Štiavnici. Veľmi zaujímavá a podnetná bola jeho štúdia História zásoby rudy a kovu alebo Hnutie banských robotníkov v 16. storočí.
Číslo hrobu 630, 631, 632
Kollár Jozef
( + 8.3.1899 - † 21.10.1982 )
Jozef Kollár bol maliarom. Študoval na piaristickom gymnáziu v Banskej Štiavnici a do roku 1917 na reálnom gymnáziu v Košiciach, kde súčasne študoval i na tamojšej maliarskej škole E. Halásza-Hradila. V štúdiu maliarstva pokračoval v rokoch 1920-1921 na Akadémii výtvarných umení v Mníchove a v rokoch 1922 -1929 na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti u profesora J. Rudnaya. Potom prišiel na Slovensko. V roku 1931 bol na študijnom pobyte v Taliansku a po návrate v rokoch 1932 – 1933 sa snaží vytvoriť v Piešťanoch maliarsku kolóniu. Od roku 1937 žil a tvoril v Banskej Štiavnici. Na začiatku svojej tvorby bol dôsledným vyznávačom budapeštianskeho učiteľa. Jeho umenie, vychádzajúce z ticha štiavnického ateliéru je zamerané na krajinomaľbu, ktorá bola skôr odrazom jeho citových stavov k prírode, ale aj k človeku, nie dokumentom stavu mesta Banská Štiavnica a jeho okolia. Jeho tvorivá metóda sa vyznačovala pomerne veľkými formátmi. Prejavil sa ako intímny lyrik, inokedy ako tvorca veľkorysých panorám, monumentálnej skladby hmôt a farieb. V roku 1959 mu udelili titul zaslúžilého umelca, v roku 1969 bol vyznamenaný Radom práce a v roku 1972 mu bol udelený titul národný umelec.
Číslo hrobu 668, 669
Horák Jozef
( + 30.1.1907 - † 11.6.1974 )
Jozef Horák bol spisovateľom, redaktorom a učiteľom, laureátom štátnej ceny. Do roku 1927 študoval na gymnáziu na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. V rokoch 1927 – 1946 bol učiteľom v Podhorí – Teplej, v rokoch 1946 – 1948 bol ľudovovýchovným referentom Matice slovenskej v Martine, redaktorom časopisu Slniečko a edícií Knižnica Slniečka, Most a Kvety, v rokoch 1948 – 1953 pôsobil ako riaditeľ školy v Antole, v rokoch 1953 – 1964 v B. Štiavnici – Podsitnianskej a v rokoch 1964 – 1967 vyučoval v Banskej Štiavnici. Publikačne bol činný od roku 1927. debutoval knižnou zbierkou povestí Sitniansky vatrár, inšpirovanou povesťami z okolia Sitna. Časť jeho tvorby poznačila lyrizovaná próza. Orientáciu jeho prózy ovplyvnil záujem o minulosť rodného kraja a tak sa historická téma stala jej pevnou súčasťou. Pri písaní svojich literárnych diel spojil tak štúdium historických prameňov a tvorivú fantáziu umelca. Dejiny Banskej Štiavnice a jej okolia boli námetom jeho najhodnotnejších románov Zlaté mesto a Smrť prichádza k zlatému mestu. Tieto romány sú historickou freskou života mesta Banská Štiavnica v 16. a 17 storočí. Publikačne najskôr spolupracovali s regionálnymi časopismi, potom uverejňoval svoje články v periodikách Kultúra, Kultúrny život, Slovenské pohľady, Slniečko, Matičné čítanie, Slovenský učiteľ, Život. Od roku 1971 bol členom výboru a od roku 1972 druhým podpredsedom Matice slovenskej, členom výboru Zväzu slovenských spisovateľov a Zväzu československých spisovateľov. V roku 1966 sa stali laureátom Štátnej ceny K. Gottwalda.
Číslo hrobu 747 - 748 - 749
Karol Zachar
( 2.11.1852 – † 22.9.1925 )
Zakladateľ, výrobca najznámejšej a poslednej dielne na výrobu hlinených fajok, na Slovensku, banskoštiavnický rodák, člen mestského zastupiteľského zboru, okresného výboru a zakladajúci člen Katolíckeho zboru.
Tento banskoštiavnický rodák, syn krajčíra sa pravdepodobne vyučil u zvolenského výrobcu fajok Eduarda Takáča. Najprv pracoval sám na svahu pod Paradajzom, na Dolnej Resli, neskôr na Dolnej ulici. Osamostatnil sa v rokoch 1875 – 1880. v roku 1891 sa z existenčných dôvodov spojil s Heluthom Gramatikom a na začiatku 20. storočia s výrobcom vrchnáčikov a kovaní na fajky s Jozefom Veselým. Po jeho smrti dielňu prevzal v roku 1925 jeho synovec Rudolf Môczik s pôvodným firemným označením, definitívne zanikla v roku 1959.
Karol Zachar bol najznámejším výrobcom hlinených fajok, tzv. štiavničiek, ktoré si svojou kvalitou získali dôležité miesto nielen na Slovensku, ale aj na celom svete. Svojou výrobou nadväzoval na bohaté tradície banskoštiavnického fajkárstva. Štiavničky sa vyvážali do Nemecka, Talianska, Belgicka, Ruska, Kanady, Anglicka, Egypta, Indie, na Kubu, Mexika, i USA, prezentovali sa na mnohých svetových výstavách, kde získavali najvyššie ocenenia.
Zacharove fajky mali rôzne tvary, farbu i výzdobu podľa požiadaviek trhu. Typické boli valcovité, hranolovité, často s mušľovitým alebo diskovitým dnom, figurálne, na frontálnej strane hlavičky fajky s reliéfom s motívom Banskej Štiavnice, ale aj s motívom baníckym, hasičským, roľníckym, atď. rôznorodé boli aj farbou – hnedá, čierna, škvrtnitá, tzv. mramorová, označené boli značkou výrobcu, ale a značkou kvality, z dôvodu ich falšovania.
V Slovenskom banskom múzeu – Starý zámok sa nachádza expozícia Zacharovej fajkárskej dielne, ktorá dokumentuje nielen finálne výrobky dielne, ale aj technológiou, pracovné náradie, funkčné stroje, písomnú dokumentáciu. Výnimočnosť expozície spočíva v tom, že pracovníci múzea počas rôznych kultúrnych akciách demonštrujú výrobu svetoznámych fajok – štiavničiek.
Číslo hrobu 315
Cicka Viliam
( + 1899 - † 1944 )
Zajatý pri útoku protipartizánskej skupiny Edelweis proti partizánskemu oddielu Sitno na Počúvadlianskom mlyne dňa 26.11.1944, väznený a zastrelený v Kremnici v decembri 1944 ( Archív Múzea SNP v Banskej Bystrici, fond XIII, prír. číslo 59/59, Zoznam obetí II. sv.vojny z okresu Banská Štiavnica ) .
Číslo hrobu 774
Dr. Liebermann Emil
( + 1889 - † 1944-1945 )
Väznený gestapom, zavraždený v Prievidzi v roku 1945 ( Archív Múzea SNP v Banskej Bystrici, fond. XIII, prír. číslo 59/59, Zoznam obetí II. sv.vojny z okresu Banská Štiavnica ) .
Číslo hrobu 773
Wetzler Vojtech
( + 1909 - † 1945)
Väznený gestapom, zavraždený v Prievidzi v roku 1945 ( Archív Múzea SNP v Banskej Bystrici, fond. XIII, prír. číslo 59/59, Zoznam obetí II. sv.vojny z okresu Banská Štiavnica ) .
Číslo hrobu 790
Cibulová Zuzana
( + 18.2.1898 - † 19.12.1944 )
Dňa 19.11.1944 skupinou SD ( Sicherheitsdienst ) vzatá do väzby vo väznici Krajského súdu v Banskej Bystrici, zastrelená v Kremničke 19.12.1944 ( Archív Múzea SNP v Banskej Bystrici, fond IX, prír. číslo 641/58, Základná knih zaistencov väznených gestapom vo väzniciach Krajského súdu v Banskej Bystrici)
Číslo hrobu 789
Cibula František
( + 3.12.1899 - † 19.12.1944 )
Dňa 19.11.1944 skupinou SD (Sicherheitsdienst) vzatý do väzby vo väznici Krajského súdu v Banskej Bystrici, zastrelený v Kremničke 19.12.1944 (Archív Múzea SNP v Banskej Bystrici, fond IX, prír. číslo 641/58, Základná knih zaistencov väznených gestapom vo väzniciach Krajského súdu v Banskej Bystrici)