Vyhľadávanie

Hľadať

Zostante v obraze

Dostávajte aktuálne info o dianí a podujatiach v Banskej Štiavnici.

Odošli

Informačné centrum

Námestie sv. Trojice 6
969 24 Banská Štiavnica

Tel.: +421 45 694 96 53
E-mail: ic@banskastiavnica.sk

Všetky kontakty


Mestská polícia

Radničné námestie 1
Banská Štiavnica

Tel.: +421 45 694 96 01
Mobil: +421 905 597 673


Reklama

  • HUAJA
  • VIO TV
  • Fond na podporu umenia
  • Túlavá labka
  • Penzión Kachelman

Priestorová charakteristika územia Svetového dedičstva

Územie zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO zahŕňa v sebe širšie okolie mesta Banská Štiavnica uprostred Štiavnických vrchoch. Ide o naše najväčšie sopečné pohorie so zastúpením hornín všetkých fáz neovulkanizmu (andezity, ryolity, ryodacity, dacity, čadiče, ich tufy a pyroklastiká). Na povrch v hodrušsko-vyhnianskom tektonickom okne vystupuje aj staršie podložie z hornín mladšieho paleozoika a mezozoika.

 

Oblasť je známa ako „ mekka minerálov" s takmer 150 druhmi. Zlatostriebronosné a iné polymetalické ložiská v revíre Banskej Štiavnice sa ťažili nepretržite už od 11. storočia. V roku 1156 sa územie nazýva zemou baníkov - terra banesium a bohatstvo ložísk striebornej rudy mu v 12. - 13. storočí dali pomenovanie Argentinofodina. Prevažuje povrch rozrezanej planiny a fluviálne rezaný hornatinový a vrchovinový rázsochový reliéf s prechodom  do pedimentovej rezanej pahorkatiny. Vypreparované sopúchy a žilné telesá vystupujú často vo forme brál s kamennými moriami (Vyhne).

 

Značná časť územia je odlesnená a premenená na oráčinovo-lúčno-sadovo-lesnú krajinu pretvorenú banskou činnosťou - haldy, šachty, pingy, skládky, lomy, jazerá - tajchy. V chránenej krajinnej oblasti sa vyskytuje 29 druhov chránených rastlín a 11 chránených živočíchov.

 

Tajch Červená studňa © Ján Petrík
 

V regióne sú evidované viaceré archeologické náleziská - historické jadro mestskej pamiatkovej rezervácie, Štiavnické Bane, Glanzenberg, Offenhubel, Terézia šachta, Horná Roveň, Sitno, zrúcanina hradu Sitno - Ilija, národné kultúrne pamiatky a technické pamiatky.

 

Popis archeologických lokalít v území zapísanom do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva:

 

MESTSKÁ PAMIATKOVÁ REZERVÁCIA

V historickom jadre mesta sa od roku 1968 realizovali viaceré archeologické výskumy. V rámci výskumov boli zistené nálezy, dokladujúce osídlenie mesta od konca 12. storočia (nepriamo i v 11. storočí), súvisiace s banskou výrobnou činnosťou. Dôkazom sú nálezy baníckeho náradia (nástroje, technická keramika, banské kahance), výrobné objekty (hutnícka pec, banské štôlne sekané ručne t.j. želiezkom a kladivkom a klenuté iba na jednu stranu).

 

Historické centrum Štiavnice © Ján Petrík

 

Lokality kde sa realizoval archeologický výskum:

  • Komorský dvor - Kammerhofská ul. 2-3
  • Ul. A.Kmeťa 20
  • Radničné nám. 8
  • Námestie sv. Trojice 2
  • Radničné nám. 16

Archeologické výskumy prispeli tiež k ohraničeniu najstaršieho urbanizačného jadra sídliskovej aglomerácie - budúceho mesta, zachovávajúceho si do 15. - 16. storočia charakter rozptýlenej zástavby okolo hlavných komunikačných ťahov, ktorý bol podmienený členitým krajinným reliéfom. V súčasnosti sa realizuje archeologický výskum na mieste dominikánskeho kláštorného komplexu v tesnej blízkosti pôvodnej románskej baziliky. Tento výskum je zameraný na genézu výstavby, ktorá nie je jasná vzhľadom na prerušenie pobytu dominikánskeho rádu v Banskej Štiavnici v dôsledku tatárskeho vpádu (1241 - 1242, 1275).


OCHRANNÉ PÁSMO MPR - GLANZENBERG - STARÉ MESTO

Opevnený areál s centrálnou vežovitou stavbou (12. stor.), chrániaci banský revír (žily Špitaler a Bieber), bol na prelome 12. - 13. storočia prebudovaný na rozsiahly hrad. Po zničení hradu v 15. storočí sa na jeho ploche sústreďujú výrobné zariadenia súvisiace s ťažbou rudy na blízkej žile Špitaler.

 

Odkryté základy budov na vrchu Glanzenberg © Ján Petrík

 

ŠTIAVNICKÉ BANE - HORNÁ ROVEŇ

  • Areál šachty Terézia, stopy technických a sídliskových objektov (15. - 18. storočie).
  • Štiavnické Bane - Tanád - povrchové dobývky na žile Terézia - nálezy metalurgickej trosky.
  • Štiavnické Bane - Offenhubel - nálezy trosky, dokladujúce skúšobnícke práce priamo na zrudnení.

 

Areál šachty Terézia na Hornej Rovni © Ján Petrík

 

SITNO - ARCHEOLOGICKÁ LOKALITA

Najväčšie a najvyššie položené hradisko z neskorej doby bronzovej s ťažiskom osídlenia v 8. storočí pred n.l. Toto mocensko-správne a vojensko-hospodárske stredisko súvisí s osídľovaním horských oblastí územia Stredného Slovenska, bohatého na meď. Nálezy: kamenná forma (kadlub) na odlievanie bronzových dlátok, polotovary, troska ako aj depoty bronzových predmetov, tiež v blízkom okolí, dovoľujú predpokladať existenciu metalurgickej dieln. Význam lokality v novej funkcii bol obnovený v polovici 13. stor. vybudovaním hradu na ochranu ciest, vedúcich do banskej oblasti. V 16. storočí plnil hrad úlohu obrany stredoslovenských banských miest pred tureckým nebezpečenstvom.

 

Letecký pohľad na vrchol Sitna © Ján Petrík


FORTIFIKAČNÝ SYSTÉM

  • Starý zámok - renesančná protiturecká pevnosť z polovice 16. storočia, prebudovaná z pôvodne románskeho farského kostola
  • Nový zámok - renesančná protiturecká strážna veža
  • Piarska brána - pôvodne renesančná vstupná brána od Štiavnických Baní s výraznou dekoratívnou úpravou

Zimný pohľad na dôležité objekty fortifikačného systému Štiavnice.

Zľava: Piarska brána, Starý zámok a Nový zámok © Ján Petrík

 

ÚČELOVÉ BUDOVY

  • Kammerhof - sídlo banskej komory a hlavného komorsko-grófskeho úradu. Objekt bol súčasťou renesančného opevnenia mesta(zachovaná kruhová bašta) Neskôr sa stal súčasťou Banskej akadémie
  • Radnica - vybudovaná vo vidlici dvoch údolí v centre historického jadra, tvorí výraznú dominantu mestskej štruktúry. Jej dnešný architektonický výraz je výslednicou jej slohových premien od 16. storočia až po výraznú prestavbu koncom 18. storočia (interiér, nástenné maľby).
  • Banícka klopačka z konca 17. storočia
  • Komplex budov Baníckej a lesníckej akadémie - národná kultúrna pamiatka. Komplex pozostáva z 11 objektov, zväčša upravených renesančných palácov, ale aj účelovo postavených školských budov z 19. storočia. Súčasťou komplexu sú aj priľahlé botanické záhrady.

Najnovštie z budov Baníckej a lesníckej akadémie,

neskôr budovy stredných škôl © Ján Petrík

 

MEŠTIANSKA ARCHITEKTÚRA

Kostra urbanistickej skladby mesta bola založená výstavbou meštianskych domov už v 15. storočí. Nad kostolom sv. Kataríny vznikol pozoruhodný komplex výstavných meštianskych domov, tzv. Waldburgerských palácov, obklopujúcich jediný veľkolepejší priestor krajinného reliéfu. Banská činnosť je čitateľná i na tomto hlavnom námestí, a to vo vyústení štôlní v dnešných pivničných priestoroch priliehajúcich ku skalnému masívu. Ďalšia výrazná zástavba meštianskych domov je obojstranne radená pozdĺž hlavnej komunikačnej tepny, vedúcej od Sv. Antona ku Štiavnickým Baniam. Stiesnenosť geografických pomerov predurčila terasovú zástavbu súbežných ulíc na svahoch údolia. Zástavba svahov prechádza v rozvoľnenú zástavbu baníckeho osídlenia, osadenú v prírodnom prostredí.

 

Námestie sv. Trojice a meštianske domy © Ján Petrík

 

Výtvarné dotvorenie interiéru mesta a prvky malej architektúry

Neopakovateľný charakter mesta dotvárajú skulptúry, zachované historické dláždenie mesta (ryolit, drevené schody atď) systémy oporných múrov, úzke susedské uličky ako i ďalšie historické prvky malej architektúry. Najvýznamnejšou sochárskou pamiatkou Banskej Štiavnice je veľkolepý barokový morový stĺp so súsoším sv. Trojice od významného sochára talianskeho pôvodu Dionýza Stanettiho, nachádzajúci sa uprostred Trojičného námestia.

 

Barokový morový stĺp so súsoším sv. Trojice © Ján Petrík


Nachádzate sa v zobrazení "Blind friendly", čiže vidíte stránku bez grafických prvkov a formátovania.


© 2008 Mesto Banská Štiavnica, Radničné námestie 1, 969 24 Banská Štiavnica Foto: L.Lužina, M.Garai


Reklama

Parkovanie v meste
Mesto Banská Štiavnica