Navigácia


Informácie

23. november 2019, meniny má Klement


Vyhľadávanie

Hľadať

Kde sa nachádzate

Ste tu: ÚvodO MesteSvetové dedičstvoPodrobné informácieTechnické pamiatky


Zostante v obraze

Dostávajte aktuálne info o dianí a podujatiach v Banskej Štiavnici.

Odošli

Informačné centrum

Námestie sv. Trojice 6
969 24 Banská Štiavnica

Tel.: +421 45 694 96 53
E-mail: ic@banskastiavnica.sk

Všetky kontakty


Mestská polícia

Radničné námestie 1
Banská Štiavnica

Tel.: +421 45 694 96 01
Mobil: +421 905 597 673


Reklama

  • HUAJA
  • Fond na podporu umenia
  • Bajkom k tajchom
  • OZ Margarétka
  • Divná pani

Technické pamiatky

V oblasti banskoštiavnického rudného revíru sa nachádza niekoľko typov technických pamiatok. Predovštekým sú to objekty, ktoré majú bezprostredný súvis s exploatovaním hornín - povrchové dobývky, štôlne, šachty, ťažné veže, haldy.


Ďalším je objekt taviarne ako aj zariadenia, resp. objekty polyfunkčné, ktoré sa uplatnili pri viacerých druhoch priemyslu - akvadukt a systém umelých vodných nádrží, využívaných v baníctve, úpravníctve, hutníctve a pod. Okrem týchto sa v revíre nachádzajú aj priemyselné objekty - tabaková továreň, pôvodná továreň na výrobu oceľových lán, továreň na výrobu obuvi a budova pôvodnej továrne na bielizeň. Z objektov nevýrobnej sféry sú to predovšetkým bufova hlavného komorsko-grófskeho úradu - Kammerhof - s písomne i archeologicky doloženými laboratórnymi zariadeniami na technickú manipuláciu s vyťaženou rudou, budova banského meračstva, baníckej nemocnice, budovy baníckej školy, založenej v roku 1761 - 1762, budovy baníckych, hutníckych a lesníckych škôl z 19. Storočia, signalizačné stavby - banícke klopačky a pod. Pre poznanie banských činností bol vybudovaný skanzen, sprístupnený verejnosti „in situ" na pôvodnej šachte Ondej a štôlne Bartolomej, doplnený zariadeniami zo širšieho okolia.

 

Spomedzi 30 najvýznamnejších, doposiaľ jestvujúcich vodných nádrží je najstaršia Veľká Vodárenská nádrž (pred rokom 1510). Zo 16. storočia dosiaľ jestvujú 3 vodné nádrže, zo 17. storočia dve, z 18. storočia sa zachovalo 18 vodných nádrží, ktoré predstavujú najvýznamnejšie obdobie výstavby vodných diel hydroenergetického banského systému, dve z 19. storočia a jedna z 20. storočia.


Najvyššie položená nádrž je Ottergrundská v nadmorskej výške 801,2 m n.m. Najdlhšie hrádzesystém Richňavských vodných nádrží - spolu 774,7 m, Veľká vindšachtská - 237,1 m a Dolná Hodrušská a Počúvadlo nad 195 m. Najväčšiu šírku koruny hrádze ma Veľká Richňavská nádrž - 24,7 m. Vodná nádrž Počúvadlo, ktorú tvorí až 5 hrádzí, má najvyššiu hlavnú hrádzu - 29,6 m. Najhlbšou nádržou je Rozgrund z 18. storočia s maximálnou hĺbkou 22,3 m. Táto hrádza svojím sklonom na vzdušnej strane predstavovala technický unikát - najodvážnejšiu stavbu na svete do polovice 19. storočia. Objemom vody sú najväčšie Rozgrund a Veľké Richňavské jazero - 960 000 m3 a Počúvadlo - 745 000 m3.

 

Unikátne sú aj systémy privádzacích a odvodňovacích jarkov, systém vzájomných prepojení, výstupných štôlní a zariadení. Richňavské nádrže majú najdlhší systém vodných jarkov - 24 000 m a 1 714 m vodných štôlní. Zberné jarky na svahu Sitna majú dĺžku 16 km. Tieto zásobujú jednu z najväčších nádrží - Počúvadlo, ktorá má vodnú plochu 12,13 ha.


Celkový objem nádrží, postavených od 16. Storočia, bol okolo 7 miliónov m3, dĺžka zberných jarkov 72 km a náhonných jarkov 57 km.


40 nádrží slúžilo potrebám banskej prevádzky, ostatné sa využívali na pohon nebaníckych zariadení, zásobovanie pitnou vodou a pre rybolovné účely. Historický vodozberný systém do detailu zužitkoval v tomto hosrkom prostredí hydroenergetický potenciál rozvodia dvoch riek - Ipeľ a Hron - a tvoril jednotný a ucelený vodohosporársky celok.

 

Najväčšou mierou sa banskoštiavnické baníctvo zapísalo do histórie dedičnými štôlňami - odvodňovacímibanskými dielami. V bohatých oblastiach samospádom odvádzali banské vody na povrch. Úplným unikátom bola dedičná štôlňa cisára Jozefa II., dnes nazývaná Voznická štôlňa, vybudovaná v rokoch 1782 - 1878, ktorá v čase ukončenia svojou dĺžkou 16 538,5 m predstavovala najdlhšie podzemné banské dielo na svete. Pri jej razení sa v roku 1873 prvýkrát v Uhorsku použilo strojové vŕtanie na stlačený vzduch a prvý raz odskúšalo elektrické odpaľovanie trhavinových náloží. Dedičná štôlňa odvádza banské vody do rieky Hron ešte aj v súčasnosti.

 

V rokoch 1825 - 1828 bola vo Svätotrojičnej dedičnej štôlni postavená jedna z prvých železničných dráh v Uhorsku na dopravu banských vozíkov, ťahaných koňmi. Na šachte Ondej bol v rokoch 1841 - 1844 skonštruovaný prvý vodostĺpcový stroj s otáčavým pohybom. V roku 1873 bola v Štiavnických Baniach založená prvá továreň na strojné pletenie a výrobu oceľových lán. Dodnes existuje v Banskej Štiavnici jedna jej časť, pôvodne centrálna stupa, tzv. Šandorka, ktorá tam bola premiestnená v roku 1909. Významnými objektami, ktoré majú súvis s exploatovaním rudných žíl, sú mohutné povrchové dobývky na žile Špitaler (Banská Štiavnica), na Hlvanej žile (Kopanice) a na žile Terézia (Banská Štiavnica).


Najstaršou štôlňou je Bieberova dedičná štôlňa, ktorá sa začala raziť najneskôr od 14. storočia. Najstaršie šachty Weiden - Banská Štiavnica a Terézia - Banská Štiavnica sú prvýkrát spomínané v roku 1519, resp. 1571.


V Hodruši nad šachtou Mayer, ktorá sa začala hĺbiť v roku 1805, sa dodnes zachovala strojovňa s elektrickým ťažným strojom z roku 1908 a šachtová budova s ťažnou vežou. Nad šachtou Jozef (Štiavnické Bane) s azachovala budova strojovne atmosferických parných čerpacích strojov z I. polovice 18. storočia, jediná na európskom kontinente.

 

Zaujímavosťou je aj podzemný kameňolom v Kysihýbli na ťažbu sivého a ružového andezitu, využívaný už od 14. storočia.

 

V Banskej Štiavnici sa nachádza taviareň striebra a olova z I. polovice 17. storočia. V roku 1872 bola modernizovaná a stala sa ústrednou hutou v Uhorsku.

 

Z polovice 18. Storočia pochádza budova na uskladnenie strelného prachu - Pracháreň (Banská Štiavnica). V areáli šachty Onderj (Banská Štiavnica), ktorá pochádza z konca 17. Storočia, a štôlne Bartolomej je zriadené Banské múzeum v prírode. Jeho súčasťou je vodostĺpcový ťažný stroj zo šachty Lill v Hodruši z roku 1881, poháňaný vodným tlakom. Je to posledné existujúce zariadenie, skonštruované na princípe Hellových vodostĺpcových čerpacích zariadení z polovice 18. storočia. Cenným exponátom múzea je aj ťažný stroj zo šachty Mária v Banskej Štiavnici, ktorý bol prvým ťažným a čerpacím strojom banskoštiavnickej rudnej oblasti, poháňaný Wattovým parným strojom. V skanzene je okrem spomenutých strojov inštalovaný ešte celý rad vzácnych historických technických zariadení.


Prejavte sa

Viete o existencii SMS Info Kanálu Mesta a využívate ho?
(Počet hlasov: 14839)

  • áno, využívam (4356 hlasov)
    29.4 %
  • áno, ale zatiaľ ho nevyužívam (3516 hlasov)
    23.7 %
  • nie, ale ak existuje, chcem ho využívať (3579 hlasov)
    24.1 %
  • nie, ani ma to nezaujíma (3388 hlasov)
    22.8 %

Staršie ankety


Nachádzate sa v zobrazení "Blind friendly", čiže vidíte stránku bez grafických prvkov a formátovania.


© 2008 Mesto Banská Štiavnica, Radničné námestie 1, 969 24 Banská Štiavnica Foto: L.Lužina, M.Garai


Reklama

Kino Akademik
Aktuálne výstavy