Banská Štiavnica - mesto svetového dedičstva

Život v meste

Bratia a sestry, milí priatelia.

Dovoľte mi, aby som sa Vám prihovoril situácii, ktorá je pre našu generáciu úplne nová. Je tu celosvetová epidémia, teda pandémia, ktorej prognózy ďalšieho vývoja, prípadne odhad jej trvania, sú dnes ešte veľmi neisté dokonca aj medzi odborníkmi.

Zaviedli sa prísne zdravotné opatrenia, ktorými sa celá spoločnosť chce chrániť pred nezvládnuteľným rozšírením vírusu. Rešpektovanie týchto pravidiel, ak by boli akokoľvek obmedzujúce, je prejavom občianskej zodpovednosti, ale aj kresťanskej úcty k legitímnym svetským autoritám. V konečnom dôsledku ide aj o naplnenie Božieho príkazu vyhýbať sa všetkému, čo by mohlo vážne ohroziť zdravie alebo život vlastný i iných.

Situácia nás ale vyzýva k tomu, aby sme sa ako veriaci pozreli aj očami viery a v nej hľadali motiváciu pre náš životný postoj. Cirkev v katechizme nás učí, že by bolo opovážlivé,  ak by sme akékoľvek nešťastie či zlo (či už ide o zlo,  ktoré vzniklo ľudskou zlobou, nedbalosťou či ľahostajnosťou, alebo také fyzické zlo ako je choroba, smrť či prírodné nešťastie) chceli zvaliť na Boha, vyčítajúc mu za to zodpovednosť a súčasne by sme mali sklon všetko dobré a pekné považovať za výsledok nášho úsilia či schopnosti alebo za povinnú Božiu odmenu za to, že sme sa snažili. Fyzické zlo, choroba, smrť i akýkoľvek iný druh nezavineného prírodného nešťastia sú sprievodným znakom pominuteľnosti a nedokonalosti prírody i celého tohto sveta. Uznanie existencie tohto zla nás môže privádzať k pokore, uznaniu si vlastných limitov, ale vedie i k snahe o jeho prekonávanie vďaka obdivuhodným schopnostiam ľudskej inteligencie. A rovnako aj k prosbe o Božiu pomoc pri vyrovnávaní sa s nevyhnutnými následkami zla ktoré nás postihlo.

V týchto dňoch sme všetci situáciou prinútení k viacerým obmedzeniam. Jedným z tých,  ktoré ako veriaci veľmi ťažko znášame je nemožnosť verejného slávenia bohoslužieb. Vďaka modernej technike sa však spoločenstvo aj dnes môže zjednocovať v modlitbe i v duchovnej účasti na liturgiách,  ktoré sa v našich chrámoch naďalej slávia. Kňazské požehnanie, kňazský i Kristov pozdrav : „Pokoj všetkým!”, sa neobmedzuje na múry chrámu, ale presahuje do domovov, do sŕdc a duší tých, ktorí toto požehnanie chcú prijať. Vaša modlitba v zdanlivom tichu osamelosti rovnako burácajúco preráža oblaky a vystupuje k Pánovi neba i zeme, nesená silou viery celého spoločenstva Cirkvi.

Milí veriaci, kto môže sledovať liturgiu v priamom internetovom či televíznom prenose, nich tak robí s rovnakou sústredenosťou a nábožnosťou akoby bol v chráme. Váš dom sa v tej chvíli stáva osobitným spôsobom Božím chrámom.

Milí rodičia i deti, o rodine hovoríme že je domácou cirkvou, v nasledujúcich týždňoch budete mať túto možnosť naplniť to ešte viditeľnejšie. Spoločná modlitba, prečítanie si časti Svätého Písma, sledovanie náboženského programu v televízii, to všetko sa stáva príležitosťou k duchovnej jednote a utuženiu vzájomných zväzkov. Nič tak neobnovuje intímnu dôvernosť rodinného kruhu ako spoločná modlitba. Tu je miesto otca, ktorý zastupujúc kňaza predsedá domácej liturgii sprítomňujúc tak autoritu nielen kňaza, ale aj toho, ktorého nazývame Otcom na nebesiach. Otcovia, nebojte sa tejto úlohy! Pristupujte k nej zodpovedne a váš prejav sústredenej zrelej mužskej nábožnosti bude tou najlepšou školou pre vaše deti. Tu je miesto matky, ktorá tak,  ako Mária,  má byť srdcom, jednotiacim prvkom, celej domácej cirkvi. Na vašich kolenách, matky, sa deti naučia tým modlitbám, ktoré ich budú sprevádzať po celý život. V nich, tak ako vo vašom náručí, budú vždy nachádzať útechu a posilu.

Milí starí rodičia,  možno nežijete v jednej domácnosti s vašimi deťmi a vnúčatami, možno v týchto dňoch obmedzených návštev budete odkázaní len na telefonický kontakt, ale aj spoločná modlitba s vašimi deťmi, hoci aj roztrúsenými po svete, sa môže stať najkrajšou chvíľou jednoty.

V týchto dňoch Apoštolská Penitenciária, ktorá koná  v mene Svätého Otca, vydala dekrét o odpustkoch. „Predovšetkým sa ponúkajú plnomocné odpustky všetkým chorým postihnutým koronavírusom, ktorí sa nachádzajú v nemocniciach či v domácej karanténe. Za rovnakých podmienok sa ponúkajú plnomocné odpustky aj zdravotným pracovníkom, rodinným príslušníkom a tým, ktorí sa starajú o chorých.“ Apoštolská penitenciária okrem toho ochotne udeľuje možnosť úplných odpustkov pri príležitosti aktuálnej svetovej epidémie aj tým veriacim, ktorí aspoň polhodinu čítajú Sväté Písmo,  modlia sa svätý ruženec, vykonajú si krížovú cestu, alebo sa pomodlia Korunku Božieho milosrdenstva za to, aby od Boha vyprosili skončenie epidémie, ako aj úľavu pre tých, čo sú ňou postihnutí a večnú spásu pre tých, ktorých si Pán povolal k sebe.

Pozývam Vás, aby sme sa spojili, každý vo svojej domácnosti, v modlitbe Korunky Božieho milosrdenstva na úmysel skončenia epidémie, každý večer o 18.00, až do jej skončenia.

Neviem ešte, čo nás čaká v najbližšej budúcnosti. Možno ďalšie obmedzenia, možno i stúpajúci psychologický tlak, vyplývajúci z rastúcich obáv o zdravotný, ale i ekonomický dopad súčasnej krízy. Pre každého z nás je to výzva aj k väčšej trpezlivosti, aj k väčšej solidarite. Ohľaduplnosť, záujem o druhého, možno častejšie zatelefonovanie či už v rámci rodiny, priateľom, ale najmä tým, ktorí žijú osamote a ťažšie prežívajú toto obdobie núteného obmedzenia kontaktov. Možno drobná pomoc s nákupom, s podelením sa o zdravotnícky materiál, či o chýbajúce prostriedky v domácnosti. To všetko sú prostriedky, ako môžeme preukázať kresťanskú, ale v podstate všeľudskú blízkosť a zrelosť.

V krízových situáciách vystupuje zreteľnejšie do popredia charakter človeka. V týchto dňoch máme síce tváre zahalené zdravotníckym ochranným rúškom, ale práve preto ukážme v plnosti naše lepšie ľudské tváre. Vydajme zo seba to najlepšie. Ukážme tváre ľudskosti a nie egoizmu. Zodpovednosti a záujmu,  a nie ľahkovážnosti a ignorancie. Veľkorysej štedrosti, a nie sebectva. Dôvery v ľudské sily i Božiu pomoc, a nie strachu vedúceho ku skleslosti či panike.

Milí priatelia,  prežívame Veľký pôst.  Tohtoročné pôstne obdobie si budeme pamätať ako osobitné. V období, keď sa vzájomne povzbudzujeme k hojnejšej návšteve chrámu a k účasti na sviatostiach, je táto možnosť radikálne obmedzená. Túto formu pôstu sme si nevybrali. Ťažko by si ju niekto mohol pred pár týždňami čo i len predstaviť. Nech nás tento pôst pripraví na hlbšie prežívanie radostného očakávania chvíle, keď sa budeme môcť opäť slobodne a bez strachu z nákazy stretávať na našich liturgických sláveniach. Liturgia je nepretržitým aktom Božej oslavy. Kristus je prítomný v celom našom živote. A umožňuje nám spolu s ním sa ponárať do tajomstiev našej spásy v každej chvíli a všade. Nikdy nie sme sami. Ani vo chvíli skúšky nebezpečenstva choroby, ba ani vo chvíli smrti. Východní kresťania sa pri znaku pokoja zdravia slovami: „Chitos prostredi nas”,  odpovedajú:  „Jest i budet.” Teda Kristus je medzi nami - je a bude. Nech nás toto radostné vedomie posilňuje v týchto neľahkých dňoch.


Sedembolestná Panna Mária, patrónka Slovenska,

ty si slovenský ľud ochraňovala vždy v jeho ťažkých časoch.

Zhliadni milosrdne na náš dnešný stav,

keď sa nachádzame uprostred novej vírusovej epidémie.

Vypros nám milosť, aby sme mohli zakúsiť Tvoju materinskú starostlivosť.

Pomôž nám obnoviť v nás jednu myseľ a nové srdce, aby sme sa mohli

postarať o našu zem ako verní strážcovia.

Zverujeme Ti všetkých chorých a ich rodiny,

vypros im u nebeského Otca a jeho Syna Ježiša Krista uzdravenie ich telu,

ich mysli a ich duchu.

Pomôž všetkým členom našej spoločnosti plniť svoju úlohu

a posilni ducha solidarity medzi nami.

Podopri lekárov a zdravotný personál v prvej línii, sociálnych pracovníkov,

vychovávateľov. Príď na pomoc zvlášť tým,

ktorí potrebujú prostriedky na ochranu svojho zdravia.

Ty si naša Matka, Ochrankyňa v ťažkých časoch, ktoré trvajú stále na tejto zemi.

Prosíme ťa úprimne ako matku, ktorá miluje svoje deti:

Osloboď nás od epidémie, ktorá nás zasiahla.

Aby sme mohli Boha oslavovať a ďakovať Ti s obnoveným srdcom.

Matka naša, neopúšťaj nás tak, ako si pred stáročiami neopúšťala tých, ktorí sa k tebe utiekali.

Prosím Ťa, pomáhaj nám k životu viery a obety pre naše dobro, pre šťastie celej Cirkvi aj celého sveta.

Raz nás všetkých uveď do večnej rodiny neba, kde Ti budeme ďakovať a jedného Boha v Najsvätejšie Trojici chváliť na veky vekov. Amen.

 

Nech Vás žehná a ochraňuje Všemohúci Boh, Otec i Syn i Duch Svätý! 

 

Mgr. Norbert Ďurdík, dekan,

(inšpirované slovami vladyku Cyrila Vasiľa)