Vyhľadávanie

Hľadať

Kde sa nachádzate

Ste tu: ÚvodO MesteHistória a baníctvoFakty a zaujímavosti


Zostante v obraze

Dostávajte aktuálne info o dianí a podujatiach v Banskej Štiavnici.

Odošli

Informačné centrum

Námestie sv. Trojice 6
969 24 Banská Štiavnica

Tel.: +421 45 694 96 53
E-mail: ic@banskastiavnica.sk

Všetky kontakty


Mestská polícia

Radničné námestie 1
Banská Štiavnica

Tel.: +421 45 694 96 01
Mobil: +421 905 597 673


Reklama

  • HUAJA
  • VIO TV
  • Fond na podporu umenia
  • Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok
  • Bod K.

Fakty a zaujímavosti

 

Historické a prírodné zaujímavosti Banskej Štiavnice a jej okolia 

 

PRVÝ PÍSOMNÝ ÚDAJ O ŤAŽBE STRIEBRA

Pochádza z roku 1217. Z listiny uhorského panovníka Ondreja II. sa dozvedáme, že   z Banskej Štiavnice mal príjem okolo 75 kg striebra ročne.


TRI PRVENSTVÁ JEDNEJ LISTINY

V roku 1275 vydala mestská kancelária listinu, kde je uvedený richtár Halmanus a 12 prísažných mešťanov Bane - Banskej Štiavnice. Listina je najstaršou listinou vydanou mestskou kanceláriou na Slovensku, má najstaršie zobrazenie mestského erbu v rámci kráľovstva a pečať s baníckymi znakmi je najstaršou svojho druhu v Európe.

 

Listina z roku 1275.

 

TRI DRVIVÉ RANY

V roku 1442 bolo mesto prepadnuté vojskom jágerského biskupa Šimona Rozgoňa. Mesto prepadli, množstvo ľudí povraždili, v plameňoch veľkého požiaru sa stratila časť histórie. V turičnom období nasledujúceho roka Štiavnicu a Kremnicu postihlo ešte silné zemetrasenie.

 

MATKA VŠETKÝCH BANÍ

Horná Bieber dedičná štôlňa, bol najvýznamnejší banský erár kde sa vyťažilo najviac zlata a striebra na svete K podniku sa viaže aj viacero prvenstiev. R. 1604 sa tu prvý raz požili piestové čerpadlá, r. 1619 prvé čerpadlá poháňané konskou silou a r. 1625 prvý čerpací stroj s kývavým pákovým prevodom. R. 1627 sa pri razení prekopu Daniel prvýkrát na svete použil čierny trhací prach na rozpojovanie horniny Gašparom Weindlom.

 

NAJVYŠŠIA ŤAŽBA

V roku 1690 sa v hutách baskoštiavnickej oblasti vyrobilo 29 tisíc kg striebra a 605 kg zlata.

 

CISÁRSKE NÁVŠTEVY

Manžel cisárovnej Márie Terézie, František Štefan Lotrinský, navštívil v júni 1751 Banskú Štiavnicu, Kremnicu a ďalšie lokality v ich bezprostrednej blízkosti. Návštevu zopakovali v júli 1764 deti panovníkov, budúci cisári Jozef a Leopold a ich nastávajúci švagor, sasko-tešínsky vojvoda, princ Albert.

 

Zľava: Abert, Jozef a Leopold

 

BANÍCKA AKADÉMIA

Cisárovná Mária Terézia prijala návrh Jána Tadeáša Peithnera a rozhodnutím z 13. decembra 1762 nariadila zriadiť školu. Bola to prvá vysoká škola technického charakteru na svete a Banská Štiavnica sa stala centrom rozvoja banskej vedy a techniky v Európe. Prvá prednáška na Baníckej akadémii odznela 1. októbra 1764. S menami profesorov tejto školy sú spojené mnohé európske, ba aj svetové prvenstvá v oblasti vedy a techniky. Banícka akadémia sa neskôr zlúčila s Lesníckym inštitútom a tak vznikla Banícka a lesnícka akadémia v Banskej Štiavnici. Akadémia vyškolila množstvo banských odborníkov, ktorí sa podieľali na zavádzaní nových metód a postupov pri ťažbe rúd prakticky na celom svete.

 

Komplex budov Baníckej a lesníckej akadémie, neskôr stredných škôl © Ján Petrík

 

STAVBA MLADÝCH

28.10.1948 bola otvorená premávka na Trati mládeže z Hronskej Dúbravy do Banskej Štiavnice na ktorej pracovalo 47 162 mladých ľudí z ČSR, Francúzka, Bulharska, Albánska, Poľska, Ukrajiny, Rakúska, Maďarska, Nórska, Alžírska, Anglicka a Indie.

 

Železničný most na Trati mládeže © Sergej Protopopov

 

VEĽKOLEPÝ PROJEKT ZÁCHRANY MESTA

Slovenská vláda 22.2.1978 prijala historické uznesenie č.58/1978 na záchranu a ďalší rozvoj Banskej Štiavnice. Význam vládneho dokumentu spočíval v tom, že úlohy ochrany a rozvoja mesta sa začali chápať komplexne.

 

ZOZNAM KULTÚRNEHO A PRÍRODNÉHO DEDIČSTVA UNESCO

Banská Štiavnica a technické pamiatky v jej okolí bola 11.12.1993 v kolumbijskej Cartagéne pod položkou 400 zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva.

 

 

ŠTIAVNICKÉ VRCHY

Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy sa rozprestiera v okresoch Banská Štiavnica, Žiar nad Hronom, Žarnovica, Zvolen, Levice a Krupina. Dôvodom vyhlásenia Štiavnických vrchov za chránené územie bolo viac:

  • rozlohou sú najväčším vulkanickým pohorím na Slovensku so zastúpením takmer všetkých fenoménov sopečného reliéfu, 
  • majú významnú biogeografickú polohu na rozhraní teplomilných panónskych a chladnomilných karpatských hoských druhov flóry a fauny,
  • na území sa nachádza množstvo historických a technických pamiatok roztrúsených vo voľnej krajine, ale najmä koncentrovaných v centrálnej časti pohoria.

Z geologického hľadiska budujú Štiavnické vrchy andezity, ryolity, brekcie a tufy. Územie je bohaté na výskyt minerálov. Na rudnom poli v okolí Banskej Štiavnice bolo opísaných vyše 120 rudných žíl, ktoré obshujú okolo 140 druhov a odrôd minerálov. Pestré geologické zloženie sa odráža i v pestrosti miestneho reliéfu. Prevažuje vrchovinový a hornatinový rázsochovitý reliéf, nižšie s prechodom do rezanej pahorkatiny. Toto geologické podložie spolu so svojráznou geomorfologickou stavbou a polohou na rozhraní rozdielnych klimatických typov umožnilo vývoj druhovo rozmanitých rastlína živočíchov. Zachovali sa tu aj napriek intenzívnemu využívaniu územia.

 

Krajina Štiavnických vrchov © Ján Petrík

 

SITNO

Sitno je najvyšším vrchom Štiavnických vrchov a predstavuje výraznú krajinnú dominantu. Z jeho vrcholu je široký kruhový výhľad. Strmé skalné steny z andezitu chránia vrchol z troch strán. Sitno je charakteristické jedinečným striedaním panónskej a karpatskej flóry. Je miestom výskytu viacerých chránených druhov rastlinstva a živočíšstva. Samotný vrchol bol osídlený už v období praveku. Počas archeologických prác tu bolo odkryté mohutné lužické hradisko. Neskôr vzniknutý stredoveký hrad patril Koháryovcom, neskôr Coburgovcom. Oblasť Sitna je považovaná za kolísku európskej turistiky v stredných polohách. Na vrchole Sitna je v mesiacoch máj až september v prevádzke rozhľadňa, ktorá zároveň plní funkciu informačného strediska. V rozhľadni je umiestnená miniexpozícia CHKO. Turistická chata Andreja Kmeťa je stále v rekonštrukcii.

 

Vrchol Sitna © Ján Petrík

 

BOTANICKÁ ZÁHRADA

Záhradu o rozlohe 3,5 ha vysadili v rokoch 1838 - 1861. Na jej výsadbe a zveľaďovaní sa podieľali vysokoškolskí profesori, najmä R. Feistmantel, K. Wagner, F. Illés, Ľ. Fekete, E. Vadas. Záhrada je rozdelená na dve časti cestou. V oboch častiach záhrady je vysadených okolo 250 rôznych domácich a cudzokrajných drevín. Ojedinelými druhmi v našom klimatickom pásme sú sekvoja mamutia, céder libanonský, céder atlantický, kôrovník amurský, kryptoméria japonská a ďaľšie.

 

Botanická záhrada s neodmysliteľnými sekvojami © Ján Petrík

 

KAMENNÉ MORE VO VYHNIACH

Prírodná rezervácia na svahu Kamennej nad obcou Vyhne. Dôvodom ochrany je plošne najväčšie kamenné more vulkanitov Karpát na Slovensku, vytvoreného rozpadom ryolitového prúdu pri veľmi nízkych teplotách.

 

ARBORÉTUM KYSIHÝBEL

Založil ho v roku 1900 asistent na Baníckej a lesníckej akadémii J.Tužoň na ploche 7,73 ha. Arborétum je rozdelené na 350 plôch o veľkosti 15x15 m. Na tejto ploche bolo vysadených 282 druhov drevín hlavne zo Severnej Ameriky.

 

Arborétum v Kysihýbli © Jaroslav Jankovič


Najčítanejšie články

za posledných 7 dní


Prejavte sa

Viete o existencii SMS Info Kanálu Mesta a využívate ho?
(Počet hlasov: 15910)

  • áno, využívam (4675 hlasov)
    29.4 %
  • áno, ale zatiaľ ho nevyužívam (3764 hlasov)
    23.7 %
  • nie, ale ak existuje, chcem ho využívať (3845 hlasov)
    24.2 %
  • nie, ani ma to nezaujíma (3626 hlasov)
    22.8 %

Staršie ankety


Nachádzate sa v zobrazení "Blind friendly", čiže vidíte stránku bez grafických prvkov a formátovania.


© 2008 Mesto Banská Štiavnica, Radničné námestie 1, 969 24 Banská Štiavnica Foto: L.Lužina, M.Garai


Reklama

Mesto Banská Štiavnica
Parkovanie v meste