Banská Štiavnica - mesto svetového dedičstva

Okolie Banskej Štiavnice

Na rudonosných žilách, priamo na miestach ťažby, popri Banskej Štiavnici vznikli i ďalšie sídelné útvary v obdobných geografických i politicko-hospodárskych podmienkach. Tieto okrem Štiavnických Baní a Hodruše-Hámrov nedosahujú význam a urbanistický razsah Banskej Štiavnice. Napriek tomu sa i v týchto lokalitách zachovalo mnoho významných architektonických a technických pamiatok ako i neporušený charakter historického urbanizmu v kontexte s prírodnou i technickou krajinou (haldy, tajchy, jarky, povrchové dobývky).

 

Nad obcou Ilija sa zachoval kostolík so vzácnym portálom a bohatým inventárom.

 

Kostolík nad Ilijou © Ján Petrík

 

V stredisku významných technických objavov v Štiavnických Baniach sa zachovala časť renesančného opevnenia s pozorovacou hlásnou vežou a barokový komplex kláštora rehole hieronymitárov s kostolom a ďalšie významné kultúrne pamiatky súvisiace s ťažbou, ako sú správne budovy, banská škola, banská nemocnica a iné.

 

Bašta v Štiavnických Baniach, stav pred rekonštrukciou © Ján Petrík

 

Banská Belá, jedno zo siedmych stredoslovenských banských miest, bola pôvodne administratívnou časťou Banskej Štiavnice. Napriek tomu si zachovala svoj vidiecky charakter, podmienený kopcovitým terénom. Medzi jej najvýznamnejšie kultúrne pamiatky patria neskororománsky farský kostol, kostol Panny Márie Karmelitskej, renesančná budova školy, rokoková kaplnka sv. Jána Nepomuckého a iné.

 

Pohľad na Banskú Belú a okolitú krajinu © Ján Petrík

 

V hlbokom záreze Vyhnianskej doliny sa nachádza stará banská osada Vyhne. Jej zvláštnosťou je prírodná rezervácia Kamenné more. Vo Vyhniach už v 15. storočí boli založené kúpele, ktorých tradícia sa zachovala dodnes.

 

Vodný raj vo Vyhniach © Ján Petrík

 

V svahovitom teréne sa zachovala rozvoľnená urbanita ďalšej baníckej osady Hodruša-Hámre s významnými pamiatkami pôvodne gotický kostol sv. Mikuláša, neskorogotický kostol Petra a Pavla v areáli cintorína a banícka klopačka zo začiatku 17. storočia.

 

Banícka klopačka v Hodruši-Hámroch © Peter Trilec

 

Obci Svätý Anton dominuje barokový kaštieľ z rokov 1744 - 1751. Napriek neskorším úpravám si kaštieľ zachoval pôvodnú dispozíciu, architektonickú a výtvarnú výzdobu a čiastočne i pôvodné zariadenie interiérov. K areálu kaštieľa, ktorý bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, patrí aj veľká baroková sýpka a kaplnka sv. Jána Nepomuckého s kryptou. Súčasťou komplexu je i barokový park, voľne prechádzajúci do lesných porastov.

 

Kaštieľ vo Svätom Antone počas Dní sv. Huberta © Ján Petrík